Bratia, Kristus bude oslávený v mojom tele, či už životom alebo smrťou. Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, ale zostať v tele je zasa potrebnejšie pre vás. Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu.

Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“

Láska má veľa podôb. Pápež Ján Pavol I. na jednej z generálnych audiencií, keď hovoril o láske, zaspomínal si: Na filozofickej škole sa ma profesor spýtal: Poznáš zvonicu svätého Marka? Áno, odpovedal som. A profesor pokračoval: To teda znamená, že táto zvonica nejakým spôsobom vstúpila do tvojej mysle. Fyzicky síce zostala tam, kde bola, ale v tvojom vnútri sa udomácnil jej rozumový obraz. No ak nielen poznáš, ale aj miluješ spomenutú zvonicu, vtedy obraz, ktorý máš vo svojom vnútri, doslova ťa nesie, aby si duchovne k nej šiel. Lebo milovať, znamená, srdcom bežať k milovanému predmetu. Milovať Boha znamená ísť, akoby srdcom cestovať k nemu.

Čosi podobné nám hovorí aj dnešné Božie slovo. Prorok Izaiáš radí: Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku. Nech zanechá bezbožný svoju cestu a zločinec svoje zámery, nech sa vráti k Pánovi a on sa nad ním zmiluje, k nášmu Bohu, lebo on veľkodušne odpúšťa. Hľadať Boha, vrátiť sa k nemu, to je láska a cesta lásky, ktorou človek miluje Boha. O tejto ceste k Bohu sa vyznáva aj apoštol Pavol: Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Túžim zomrieť a byť s Kristom. O tom nás uisťuje aj Žalmista: Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

Lenže, v láske k Bohu nejde o lásku k mŕtvemu predmetu či chladnému kameňu, ale o lásku k živej a láskyplnej bytosti. Ide o lásku k Bohu, ktorý svojou podstatou je Láska. Pretože nás miluje, nečaká nečinne kým k nemu prídeme a budeme žobrať o jeho lásku. Neskrýva sa nám, nebeží pred nami, ale nám vychádza v ústrety, ba dokonca nás hľadá, pozýva nás k sebe a núka nám svoju lásku. Celkom jasne to môžeme vyčítať aj z dnešného podobenstva, ktoré začína slovami: Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Vyšiel nielen preto, aby sa postaral o svoju vinicu, ale aj preto, aby dal chlieb a možnosť zárobku nádenníkom. Podobne urobil aj o deviatej i o dvanástej hodine, a urobil tak aj jednu hodinu pred koncom pracovnej doby. Všetkým vyplatil celodennú mzdu, čím dal najavo svoju lásku a dobrotu.

Hospodárom je Boh a my sme robotníci v jeho vinici. Od rána nášho života až do jeho večera, teda od kolísky, až po hrob, je voči nám iniciatívny v láske. Volá nás do Cirkvi, do svojho kráľovstva a robí to znova a znova, všetkým a vždy sľubuje celodennú mzdu – večnú spásu. Taký dobrý je náš Boh ako o ňom píše aj Žalmista: Budem ťa velebiť každý deň a tvoje meno chváliť navždy a naveky. Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľkosť nemožno preskúmať. Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý. Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.

Nestačí však iba veriť, že Boh je dobrý, ale jeho láska a dobrota nás zaväzuje, aby sme aj my boli dobrí k nemu, milovali ho a obetovali sa pre neho. Zároveň nás to však zaväzuje aj k tomu, aby sme boli dobrí k ľuďom, lebo všetci sme Božími deťmi a všetci ľudia bez rozdielu sú našimi bratmi a sestrami. Ježiš jasne hovorí: Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. Hospodár v podobenstve pokarhal toho, ktorý iným závidel a povedal mu: Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?

Malý chlapec, ktorý bol na návšteve u starého otca, našiel pri bazéne korytnačku a chcel ju preskúmať. Korytnačka sa však stiahla do svojho panciera. Chlapec sa márne usiloval dostať ju von. Starý otec ho sledoval a nechcel, aby chlapec ďalej trápil korytnačku, tak mu povedal: Poď, ukážem ti, ako ju dostaneš z panciera. Korytnačku daj do tepla a tá čoskoro vytiahne nohy a bude kráčať. A dodal: Nepokúšaj sa človeku robiť násilie. Dobrom a teplom dosiahneš, čo chceš.

Buďme dobrí jeden voči druhému, lebo Boh je dobrý k nám. Nezáviďme jeden druhému ani časné, ani duchovné, ani hmotné, ani večné dobrá. Žiaľ, u nás kresťanov je to veľký hriech, lebo často si nedoprajeme, závidíme si a vyčítame Bohu, že druhým dal viac ako nám, hoci sa menej namáhali ako my. Také správanie sa prieči Kristovým predstavám.

Nech teda pre nás platí výzva apoštola Pavla: Žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu. Žijem tak?