Ohľadom sľubov máme veľa rôznych prísloví a porekadiel. Napríklad: Sľubujete hory-doly a nepodáte pohár vody. Alebo: Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Alebo: Sľuboval hory-doly, ale skutek utek. A mohli by sme ešte dlho rozprávať o sľuboch, ktoré sa nikdy nenaplnili.

Aj dnešné podobenstvo z evanjelia je zamerané proti tej časti židovského národa, ktorá bola presvedčená o svojej dokonalosti. Boli to farizeji, zákonníci a vodcovia národa, ktorí sa domnievali, že na Božiu výzvu stačí iba kladne odpovedať ako to urobil druhý syn v podobenstve. Povedal síce áno, ale nesplnil sľub, ktorý dal otcovi. Ježiš týmto sebavedomým Izraelitom, ktorí si o sebe mysleli, že sú spravodliví, dobrí, čestní a svätí, hovorí, že do nebeského kráľovstva ich predídu tí, ktorých považovali za hriešnych, teda mýtnici a neviestky.

Ale, neplatí toto podobenstvo aj dnes? A neplatí aj o nás? Nie je druhý syn, ktorý síce sľúbil, ale sľub nedodržal obrazom aj nejedného dnešného kresťana? Zoberme si napríklad náš krst. Nesľúbili sme, že sa odriekame diabla, jeho skutkov a zasväcujeme sa Bohu a jeho službe? Dodržujeme to však? Kresťan má celý život žiť v spojení s Bohom, aby sa stal Božou službou. Boh každému z nás hovorí: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice! Uskutočňuj na každom kroku moju vôľu, zachovávaj prikázania a pracuj na svojom posvätení! Mnohí síce povedali: Idem, pane!, ale v skutočnosti nešli, zostali na svojich miestach a sklamali.

Ale Boh sa nevzdáva a znova ich volá. Rád by z nich urobil dobrých kresťanov, pozýva ich a mnohí si potom spytujú svedomie a vyznávajú svoje viny vo sviatosti pokánia. Nebeský Otec ich znova posiela pracovať do vinice poctivého kresťanského života a oni idú, ale nevydržia dlho, lebo práca sa im zdá byť ťažká, preto odhadzujú nástroje a odchádzajú. Niekedy to áno nie je úprimné, je iba formalizmom, lebo títo ľudia neurobia ani krok. Ich slová a vôbec aj ich celý život je neúprimný. Ale ani tu to Boh nevzdáva, ale vo svojom milosrdenstve chce ich vyburcovať z ľahostajnosti, nezáujmu či vlažnosti, dajakou udalosťou v ich živote alebo v živote ich blízkych. Môže to byť smrť niekoho, nešťastie, bolesť, neúspech, nepochopenie ... To všetko môže byť opätovnou výzvou: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!

Možno práve v tejto chvíli si ešte viac uvedomujeme svoju neochotu voči Bohu i blížnym, a tak sa bezradne pýtame: Čo máme robiť? Ježiš nás ale nenechá osamotených a ponúka nám rady. Čo by nám teda poradil?

Keď vás o niečo požiadajú ľudia a vám sa nebude chcieť, urobte to preto, že chcete poslúžiť iným, lebo nežijete na tejto zemi pre seba, ale pre iných! Keď vás Boh bude volať a vám sa nebude chcieť, snažte sa rýchle zmeniť, oľutovať a splniť jeho vôľu! Tu je vlastne aj odpoveď na otázky mnohých, ktorí sa sťažujú, že sa im nedarí pracovať na sebe, sú roztržití pri modlitbe, často sa nedokážu na ňu sústrediť, neznášajú ľudí a doslova sa pretvarujú, keď musia s nimi komunikovať. Ježiš tu poznamenáva iba jedno: Snažte sa! Boh vidí vašu snahu. Ak sa budeme usilovať žiť podľa týchto Ježišových rád, naša ochota prinesie úrodu, radosť a pokoj do nášho života aj do našej duše.

Abbé Pierre (1912-2007), zakladateľ charitatívnej organizácie Emauz na pomoc bezdomovcom a utečencom, kráčal raz po ulici v Paríži a premýšľal, koho by dal za správcu Emauz. Stretol trhana a oslovil ho: Čo ste zač? - Ja som vrah. Zabil som otca a dostal som 20 rokov. Pár rokov mi odpustili. - A čo budete robiť teraz? - Neviem, snáď spácham samovraždu, nemám kam ísť. - Ale choďte, prečo tak rozmýšľate? - Pomôžte mi, hľadám človeka za správcu Emauz. Zdráhal sa: Ja na to nemám, ale pokúsim sa. Nový správca často potom hovorieval so svätým Petrom: Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.  Práve preto, že žil stále v tomto položení hriešnosti, Abbé Pierre mu hovoril: Napravuj to teraz a pracuj pre Krista. Je tu  možnosť napravovať všetko podľa Ježiša Krista. Ak zisťujeme rozdiel medzi tým, čo hovoríme Bohu modlitbou a tým, čo mu hovoríme skutkami, snažme sa zmeniť podľa osvedčenej zásady - menej rečí a viac skutkov.

Aj dnešná nedeľa nám chce povedať, aby sme boli opravdivými ľuďmi, veriacimi kresťanmi-katolíkmi v zmýšľaní aj v praktickom živote. A ak na Božie volanie odpovieme áno, aby sme vedeli sľub splniť a slovo dodržať, nesklamať.