V jednej rodine stratili kľúč od trezoru, v ktorom všetci mali cenné veci. Otec, matka aj deti ho usilovne hľadali, lebo vedeli, že keď sa nenájde, budú problémy. K veciam sa nedostanú a budú musieť zavolať odborníka, aby ho otvoril, čo iste nebude lacná záležitosť.

Uzamknutému trezoru sa často podobá aj ľudské srdce, pričom tušíme, že je v ňom veľa dobra a šľachetnosti, ale je nedobytné, lebo chýba od neho kľúč. Veľa našich blížnych kráča po ceste života mlčky, sú nahnevaní, vážni, tvrdí a mrzutí. Kľúč k ich srdcu však musí existovať!

Ježiš o ňom dnes hovorí. Je to láska. Ona je najväčším prikázaním zo všetkých: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!

Známej americkej psychologičke Dr. Joyce Brothersovej (*1957) raz položili otázku: Ktoré sú najzákladnejšie a najhlbšie psychologické potreby dnešných ľudí? Odpovedala: Myslím si, že ľudia potrebujú lásku. Nemusí to byť láska medzi mužom a ženou, ale môže to byť láska všetkých ľudí. Wiliam James, americký filozof (1842-1910) k tomu dodáva: Najdôležitejšou vecou v živote je žiť náš život pre niečo dôležité. To robí človeka šťastným. A Dr. Brothersová pokračuje: Žijeme vo veku zázračných liekov, ale zázrak, ktorý ešte viac predlžuje ľudský život a robí ho šťastným, je láska. Dobrí ľudia sú šťastní ľudia!

Aj tými slovami nám psychologička objasňuje, prečo Ježiš na prvé miesto stavia príkaz lásky, lebo chce, aby sme boli dobrí a šťastní a vtedy takými robíme aj iných. Keby sme chceli iba seba urobiť šťastnými, podobali by sme sa Mŕtvemu moru, v ktorého slaných vodách nie je život a nedá sa ani bývať na jeho brehoch. Rieka Jordán sa vlieva do Genezaretského jazera a zasa z neho vyteká, ale na juhu sa opäť vlieva, tentokrát do Mŕtveho mora, kde zanikne. Všetok život, ktorý so sebou priniesla, odumrie. Koľko Božej i ľudskej lásky sa už vlialo do nás? Ak ju neodovzdáme ďalej, podobáme sa Mŕtvemu moru, staneme sa zatrpknutými a pre okolie doslova mŕtvymi. Tým, že milujeme Boha aj ľudí, robíme šťastnými seba, ale aj ich. To je dôvod, cieľ a význam najväčšieho prikázania.

Jedna strana mince je, prečo máme milovať, ale má aj druhú stranu, ako máme milovať. Niekto by mohol žiť v presvedčení, že medzi mnou a Bohom je všetko v poriadku, keď sa dvakrát za deň pomodlím, lenže láska v Bohu nespočíva iba na modlitbe, ani na bohoslužbe, ani na náboženských piesňach. Skutočná láska k Bohu znamená postaviť ho namiesto svojho egoistického „ja“ a urobiť ho centrom svojho života. Pred 2000 rokmi sa kresťania od pohanov odlišovali tým, že sa navzájom milovali. Čo dnes odlišuje katolíka od neveriaceho? Poviete si, že chodí do kostola, v piatok sa postí, chodí na spoveď, neuznáva rozvod …, ale ani slovo o láske. Pritom vieme, že rozhodujúcim meradlom pri poslednom súde bude láska a my ju môžeme vyjadriť v piatich Ježišových vetách.

Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Podľa Ježiša sa láska začína tam, kde sa končí vypočítavosť.

Každému, kto ťa prosí, daj! Podľa Ježiša máme otvoriť srdce každému.

Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám! Podľa Ježiša sa láska prejavuje úctou k inému, čo znamená škrt ohováraniu a osočovaniu.

Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz … Podľa Ježiša skúšobným kameňom lásky je odpustenie. Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Podľa Ježiša zákon lásky nepozná hraníc.

Svätý Augustín uvažujúc o dvojitom príkaze lásky sa pýta: Vieš, čo dosiahneš, keď miluješ blížneho, staráš sa o neho a pomáhaš mu? Konáš cestu! Kam ideš? K Bohu, ktorého máme nadovšetko milovať. K Pánovi sme ešte neprišli, ale blížneho máme pri sebe. Znášaj teda toho, s ktorým ideš, aby si prišiel k tomu, s kým túžiš zostať naveky.

Vojaci potrebovali čosi ušiť, preto si ich veliteľ nechal nastúpiť a zvolal: Vojaci, je tu krajčír? Ak áno, nech vystúpi! Bol medzi nimi vojak, ale s priezviskom Krajčír. Vystúpil pred veliteľa a ten mu začal vysvetľovať, čo a ako má ušiť. On však povedal: Ja nie som krajčír, ja sa iba tak volám.

Kiežby táto úsmevná príhoda pred večným Sudcom neplatila o nás! Nebol som kresťanom, iba som sa tak volal … Povzbudení dnešným Božím slovom, túžme žiť ako kresťania a milovať Boha aj blížnych. Je to kľúč k srdcu človeka, ale aj k srdcu Boha.