Kontakt
31. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Mt 23, 1-12
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
O svätom Jánovi Kentskom (1390-1473) sa v jeho životopise píše, že na ceste do Ríma ho prepadli zbojníci, o všetko ho olúpili a pýtali sa či ešte niečo nemá. Svätec odpovedal, že už nemá nič. Akonáhle však odišli, spomenul si, že v plášti má zašité dukáty. Utekal sa za nimi, a keď ich konečne dobehol, povedal im: Nechcel som vás oklamať, ale spomenul som si, že mám peniaze ešte zašité v plášti. Tu sú, vezmite si ich.
Naša reakcia by možno bola: Ó svätá prostota! Ten bol ale hlúpy! Ale viete, čo povedali zbojníci? Okradli sme samého Boha, ktorý je v tomto svätom človekovi! Spoznali, že v Jánovom správaní je niečo hrdinské a chce zostať pravdivým aj keď mu to spôsobí škodu. Jánovi viac ako na peniazoch záležalo na Bohu a jeho prikázaniach. Môžeme o ňom povedať, že je hrdinom úprimnosti. A zbojníci? Zostali užasnutí, Jánovi všetko vrátili, prosili ho, aby sa za nich pomodlil a dal im požehnanie, lebo chcú začať nový život.
Farizeji boli majstri v neúprimnosti a pretvárke. Preto ich Ježiš neprestal napomínať, čo sme počuli aj v dnešnom evanjeliu: Hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.
Lenže farizeji mali v každej dobe nasledovníkov a naša doba nie je vôbec výnimkou.
O vychovávateľovi cisára Juliana Apostatu sa rozpráva, že za cisára Konštantína bol Ariánom, za Juliana vystupuje ako pohan a za ďalšieho cisára Joviána zasa ako katolík. Alebo mladík z katolíckej rodiny za 2. svetovej vojny, keď videl, že Nemci víťazia a zdalo sa, že im bude patriť svet, neváhal si obliecť uniformu nemeckého vojaka, ale keď to išlo s Nemcami dolu vodou a vypuklo povstanie, pridal sa partizánom, aby po vojne bol v ľudských očiach hrdina.
Koľkí ľudia chcú pred inými vyzerať ako slušní, čestní, zbožní, štedrí ... V rodinách sa nejedna žena s mužom pred ľuďmi oslovujú miláčik, drahý, drahá, zlatíčko, láska ..., ale doma sa hádajú, nadávajú si a robia si zle.
V jednom meste sa konala zbierka pre postihnutú rodinu a vybralo sa veľmi málo peňazí, ale komusi napadlo uverejňovať darcov v miestnom týždenníku a vtedy príspevky začali húfne rásť, lebo meno dobrodinca poznali všetci, čo čítali týždenník.
Pretvárka môže niekedy nasadiť aj masku pokory. K slávnemu viedenskému kazateľovi Abrahamovi a Sancta Clara (1644-1709) prišla žena, ktorá o sebe tvrdila, že je najväčšia hriešnica na svete. Kazateľ ju vyzval, aby zanechala hriešny život, ale ona sa nahnevala a pýtala sa ho, kto môže o nej povedať niečo zlé. Z jej strany to bola iba póza pokory.
Bohu sa protiví pretvárka, preto v ôsmom prikázaní Desatora nariaďuje, aby sme v rečiach i správaní sa, boli pred ľuďmi takí, akí v skutočnosti sme. Spomeňme na Ježišovo podobenstvo o mýtnikovi. Keď sa poctivo priznal k svojim hriechom, odchádzal z chrámu ospravedlnený, nie však farizej, ktorý bol obyčajným pokrytcom.
Švédska kráľovná Kristína chcela udržať v tajnosti, že je katolíčka. Preto sa pýtala v Ríme či by mohla raz do roka ísť do protestantského kostola a prijať večeru Pánovu. Dostala zápornú odpoveď. Slúžilo jej ku cti, že radšej sa zriekla trónu ako by mala byť nehodnou dcérou Cirkvi. Žila v pravde a pre pravdu aj trpela.
Vzorom pravdivosti v slovách aj v skutkoch je Ježiš. On nás učí, aby sme vždy boli pravdiví a naše áno, aby bolo áno a naše nie, aby bolo nie. Výzva dnešných jeho slov je jasná - s pokorou dodržiavať Zákon, ale vždy mať pred ním na prvom mieste Boha. Nežiť dvojtvárnosťou. Byť obozretný pred falošnými učiteľmi, ktorí nás chcú zviesť z cesty vedúcej do nebeského kráľovstva. Našim jediným Učiteľom na tejto ceste nech je sám Ježiš, ktorý o sebe povedal: Ja som cesta pravda a život. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Kto berie Krista za svojho jediného učiteľa života, ten sa nikdy nesklame.
Prežime aj nastávajúci týždeň tak, aby sme svojím príkladným kresťanským životom boli hodní volať sa Božími deťmi, a tak druhým pomáhali spoznať jediného a pravého Učiteľa, ktorý nám ukazuje správnu cestu životom.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
