32. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: „Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.“ Ale múdre odvetili: „Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!“ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: „Pane, Pane, otvor nám!“ Ale on im povedal: „Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.“ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“
Mt 25, 1-13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Tajomstvá a záhady vždy priťahovali ľudského ducha. Premýšľajúci človek sa snažil odtiahnuť závoj, ktorý zahaľoval tajomné veci. Iste mi dáte za pravdu, že medzi najväčšie tajomstvá patrí tajomstvo smrti. Možno si aj v tejto chvíli nejeden z nás povzdychne: Ach, keby som o tomto okamihu vedel, poctivo by som sa naň pripravoval.
Na tieto naše zvedavé otázky zaznieva odpoveď Ježiša Krista z dnešného evanjelia: Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny. Je to slovo varovania pred istou skutočnosťou, ale neistou chvíľou, po ktorej nasleduje večnosť.
Z evanjelií často zaznieva slovo bdelosť, bedlivosť. Ježiš ním napomína troch apoštolov v Getsemanskej záhrade a používa ho pomerne často aj v podobenstvách o nečakanom príchode hospodára či kráľa alebo ženícha. Aj dnešné podobenstvo o desiatich pannách pripomína problém neistoty hodiny smrti a dôležitosť príprav na ňu, aby večný Sudca neprekvapil našu dušu, tak, ako ženích prekvapil nerozumnú pannu, ktorá nebola pripravená na smrť. A keďže oná chvíľa rozhodne o celej našej večnosti, bolo by vrcholne nerozumné, ba priam hriešne, nemyslieť na ňu a nepripravovať sa na tento rozhodujúci okamih života.
Istý šľachtic mal šaša, ktorý ho v ťažkých chvíľach obveseľoval. Keďže si svoju prácu vykonával svedomito, pán mu dal ušiť šaty a daroval mu masku, ktorú mu zakázal hocikomu dať, iba za podmienky, že bude väčší blázon ako on. Raz pán smrteľne ochorel. Šašo, ktorý ho mal rád, bezradne stál pri jeho lôžku a pýtal sa ho, čo mieni robiť. Pán odpovedal, že mieni odcestovať, a to veľmi ďaleko, a pritom netuší kedy a či sa vôbec vráti. Šašovi to bolo divné, lebo žiadne prípravy na pánovu cestu sa nekonali, a tak mu podal masku zo slovami: Teraz som našiel väčšieho blázna ako som ja, lebo na jednej strane hodláte ísť na dlhú cestu, ale na druhej strane sa na ňu nepripravujete.
Ako sa najlepšie pripraviť na cestu do večnosti? Poučme sa z Ježišových slov: Bedlite a modlite sa!
Bdejte, bedlite! Dobrú radu na túto Ježišovu výzvu nám dáva stará budhistická múdrosť: Ako stráže bdelo chránia pevnosť pred hradbami aj za hradbami, tak má človek bedlivo strážiť seba. Kto sa nestráži, ten vkročí na cestu do zatratenia.
Bdejme predovšetkým nad svojím rozumom, ktorý nás vo svojej omylnosti môže uviesť do omylu a nepravdy. Koľko ľudí, hoci nadaných, majúcich bystrý rozum a veľké vedomosti, odklonilo sa od Božej pravdy, ba mnohí svoj rozum postavili aj proti Bohu. Pýcha na ich vedomosti nejednému z nich zakrútila hlavu. Riaďme sa preto Božím rozumom, ktorého pravdy učí Sväté písmo, napísané z vnuknutia Ducha Svätého, lebo ten je neomylný. Poslúchnime jeho hlas a nedajme sa zmiasť nikým a ničím, čo vo svojej pýche podceňuje Božiu múdrosť.
Bdejme nad svojou slabou vôľou. Apoštoli, ktorí mali byť svedkami krvavého Ježišovho zápasu v Getsemanskej záhrade, nebdeli a zaspali. Koľkokrát aj my duchovne driememe, a práve vtedy prichádza diabol, aby narobil v duši veľa zla. Veď on ako revúci lev hľadá, koho by zožral.
Naša vôľa po páde prvých ľudí sa naklonila k zlému a odvtedy je skôr náchylná na zlo ako dobro, na pád do hriechu ako na povstanie z neho, na odpor Božej vôli ako k poslušnosti k Pánovým príkazom. Preto je potrebné nad ňou neustále bdieť, kontrolovať jej činy a harmonizovať ich s Božou vôľou. Programom celého Ježišovho života bolo plniť Otcovu vôľu a to má byť program aj nášho života.
Bdejme aj nad svojimi zmyslami. Naše oči nemusia všetko vidieť, naše uši všetko počuť, najmä nie také veci, ktoré by mohli zmyselnosťou, nenávisťou a závisťou otráviť naše srdce a zanechať v ňom škvrnu nečistoty a hnevu.
Bdejme nad svojimi ústami, aby z nich nevychádzali slová hnevu, nelásky, urážok, zlorečení a preklínaní.
Chráňme si aj ruky od poškvrnenia, najmä krádežou, aj nohy, aby nás nevodili na také miesta, kde sa pácha zlo.
Chráňme si aj srdce od citov márnivosti.
Smelo môžeme povedať, že je potrebné ochraňovať si celé telo, aby nevybočilo z cesty, ktorú sleduje duša, lebo medzi telom a dušou má byť súlad.
Nestačilo by však iba bdenie, ktoré by sa opieralo o vlastné sily človeka, lebo by sa podobalo iba jednému veslu na loďke a ťahalo by iba do jednej strany. Človek má určený rovný smer, smer k Bohu, a preto sa nemá prehrabávať iba v pozemských starostiach a čiastkových cieľoch, ktoré sa ľahlo rozplynú, napríklad chorobou, neúspechom či smrťou. Duša človeka je stvorená pre vyššie veci, na spojenie so Stvoriteľom, a aby ho dosiahla, je potrebné na loďke pozemského života používať aj druhé veslo, a ním je modlitba. Ježiš v Getsemanskej záhrade nás k nej jasne vyzýva: Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!
Keďže vieme, že bez Boha nič nezmôžeme, musíme neustále cez modlitbu dvíhať k nemu svoju dušu a vyprosovať si dar ostražitosti pred zlom a bedlivosti v dobrom, aby ten, ktorý nečakane príde ako večný Sudca, našiel nás pripravených.
Dal by Pán, aby každý z nás počul raz tie úžasné slová: Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.