33. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Kto nájde ženu statočnú? Má väčšiu cenu nad perly. Srdce jej muža má v nej oporu a nemá núdzu o zisk. Robí mu len dobre, nikdy nie škodu, po všetky dni svojho života. Vlnu a ľan zháňa a pracuje s chuťou vlastnými rukami. Svojimi rukami siaha po praslici, jej prsty sa chápu vretena. Bedárovi svoje dlane otvára a k chudobnému ruky vystiera. Klamlivý je pôvab a krása márna, len žena, čo sa bojí Pána, zaslúži si chválu. Dajte jej z ovocia jej rúk a nech ju chvália v bránach mesta jej diela.
Prís 31, 10-13. 19-20. 30-31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V sobášnych obradoch v modlitbe za manželov je aj táto veta: Milostivo zahrň požehnaním našu sestru, aby si dobre plnila úlohu manželky a matky. Nech obšťastňuje celý dom a nech ho okrášľuje vľúdnosťou a milotou.
Čosi podobné sme počuli v dnešnom 1. čítaní. Je to chvála na dobrú ženu a tiež rozprávanie o čnostiach, pre ktoré je táto žena chválená. Je to láskavá a starostlivá domáca pani, pracovitá, ovláda rôzne práce, nie je lakomá, rada pomôže chudobnému, je zbožná a nezakladá si na telesnej kráse.
Také ženy poznalo aj Sväté písmo. Spomeňme aspoň niektoré:
Sára – Abrahámova manželka, verná spoločnica jeho ďalekých ciest. Bola pekná, skromná, pracovitá, pokorná, dokázala dlho čakať na sľúbeného potomka a Abrahámovi, ktorý je vzorom poslušnej viery, stala sa oporou.
Rebeka – Izákova manželka, pôsobí veľmi sympatickým dojmom. Opúšťa rodinu aj vlasť a putuje k Abrahámovej rodine, aby sa stala Izákovou manželkou.
Alžbeta – manželka starozákonného kňaza Zachariáša, ktorá sa stala vzorom dobrej ženy. Dlhé roky znáša trpký osud bezdetných manželov, lebo bezdetnosť u Židov bola pokladaná za Božie prekliatie. Keď ju v starobe Boh požehná dieťaťom, snaží sa Jána dobre vychovať a pripraviť ho na veľké poslanie, ktoré mu určil.
V Novom zákone zasa máme pred očami putujúceho Ježiša, obklopeného zástupmi v sprievode apoštolov. Všimnime si však krátku správu evanjelistu Lukáša: Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov. Chudobnému Ježišovi a jeho učeníkom zbožné ženy hmotne pomáhali a starali sa im o domácnosť, pokiaľ pri ich kočovnom živote sa vôbec dá hovoriť o domácnosti. Varili, prali, obšívali, konali malé, ale pritom také dôležité veci.
Najdokonalejšou ženou Nového zákona bola Mária. Starostlivá gazdiná, matka, plná dobroty, viery a lásky. Všetko, čo môže v človekovi byť dobré, je vo vrchovatej miere v nej. Nepozerajme na ňu iba ako na Kráľovnú neba, ale aj na ženu, ktorá žila medzi ľuďmi, a nie medzi anjelmi, v rukách nemala ľalie, ale hrnce a motyku. Na rukách nemala prstene, ale tvrdé mozole od práce. Mariánska úcta je oslavou kresťanských panien, žien a matiek.
Cez Máriu oslavujeme panenstvo. Z dievčaťa vyrastie panna, ktorá sa pripravuje na svoje budúce povolanie aj zamestnanie. Zároveň sa však pripravuje aj na manželstvo a materstvo. Krásne obdobie panenstva je možné prežívať v radosti, skromnosti, čistote alebo ho premrhať v nemravnosti, pochybných známostiach, čo často vyústi do manželského stavu a čoskoro aj rozvodu. Keď bude ideálom pre dievča kráľovná krásy, popova hviezda, modelka alebo dajaká pochybná celebrita, a nie Mária, bude si síce myslieť, že je moderné, ale ktovie, aká bude jeho budúcnosť?
V Cirkvi požívajú hlbokú úctu panny, ktoré sa dobrovoľne zriekli manželstva aj rodiny, a ako rehoľnice či laičky, slúžili starým, chorým, opusteným a postihnutým ľuďom, často tam, kde iní zdravotníci nechceli pracovať.
Máme vo veľkej úcte ženy, manželky, matky, ktoré aj popri zamestnaní sa dokážu postarať o domácnosť a členov rodiny a to nielen mladých, ale aj starých, napríklad rodičov a svokrovcov. Treba vzdať hold aj ženám – matkám, ktoré majú manželov alkoholikov alebo inak závislých, a predsa nepomýšľajú na rozvod, nesú svoj kríž a ťarchu starostlivosti o domácnosť a výchovu detí.
Dnešné čítanie z knihy Prísloví nastavilo zrkadlo predovšetkým ženám a je dobré a správne, že Cirkev sa priamo venuje aj im. Zároveň im ponúka zamyslieť sa nad tým: Aká som ja žena? Mám väčšiu cenu ako perly? Alebo, nedajbože, som tá, o ktorej platí posledná veta z evanjelia, týkajúca sa neužitočného sluhu: Neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami?
Ruský spisovateľ Ivan Sergejevič Turgenev spomína ženu, ktorá pred ním vyjadrila svoje želanie, že pre vlasť by urobila čokoľvek, dokonca by pre ňu bola ochotná položiť aj život. Turgenev poznal túto ženu a vedel, že je nedbanlivá, o deti sa veľmi nestará a má špinavú domácnosť. Pozrite sa, hovorí Turgenev, ja si myslím, že keby ste každý deň umyli svoje deti, mali vzornú domácnosť a keby to urobila každá žena aj každý občan, tak naša vlasť by bola krásna. To by bol najkrajší prejav lásky k vlasti. A my k tomu môžeme dodať: Kto miluje Boha, ten nemusí veľa hovoriť o láske, lebo mnoho rečí nie je meradlom lásky k Bohu.
Dnešné rozjímanie je o ženách, preto sa modlime za všetky panny, snúbenice, manželky, matky, rehoľné sestry, aby ich najsvätejšia Panna, Žena a Matka Mária chránila, vyprosovala im pomoc a raz aj večnú spásu.
Prosme, aby boli také štedré ako ona a s jej pomocou vedeli okolo seba šíriť lásku, dobrotu a nehu.