S koľkými pokušeniami musíme denne zápasiť? Mnohé sa pritom skrývajú za pekné vety: Veď to nie je nič hrozné... Si ešte mladý..., zdravý..., tak si uži... Aj druhí kradnú..., neposlúchajú..., podvádzajú... a darí sa im...!

Aj Ježiš bol 40 dní a 40 nocí na púšti a diabol ho pokúšal: Uži si trocha...! On ale na rozdiel od nás, nepodľahol. Veď môže Boh, ktorý je Láska, zradiť Lásku? Môže Kristus, ktorý prežíva svoj život jedine Láskou, zradiť Lásku?

Prišiel na svet preto, aby nám ponúkol prsteň vernosti. Tak, ako si ho pri sobáši odovzdávajú novomanželia, nám ho nastokol pri krste a neustále nám opakuje: Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo. Prítomnosť Boha sa priblížila natoľko, že ak chceš, môžeš ho zažiť vo svojom živote. Verte evanjeliu! Uspôsobujte svoje životy na stretnutie s Bohom cez pokánie! Týmito slovami chce vybudovať vzťah priateľstva a lásky k nebeskému Otcovi.

Ježiš nikdy nezloží prsteň, aby sa od nás oslobodil a zahrával sa s našou láskou. Nikým a ničím sa nedá k tomu zlákať, lebo chce nás zachrániť vernosťou v láske. Cirkev chce urobiť krásnou svojou láskou a zostať jej verný aj v najväčšom pokušení. On nikdy nezradí, nikdy sa so mnou nerozvedie.

Lenže, na druhej strane stojíme my a je iba na nás či zoberieme vzťah priateľstva k Ježišovi vážne a záväzne alebo sa budeme iba hrať na lásku a priateľstvo. Ak by sme sa iba hrali, vedzme, že na to môžeme doplatiť jedine my. Uisťuje nás o tom sám Pán, ktorý dnes ukazuje, aké je veľké byť verný a zodpovedný v láske. Vyzýva nás, aby sme ani my nezradili v pokušeniach za lepší chlieb, kariéru, postup v práci, pýchu, neveru... Lebo na priateľstve je krásna vernosť lásky, preto iba vďaka nej môžeme v živote objaviť veľkosť Boha.

Albert Einstein, nemecký vedec (1879-1955), navštívil otca slávneho huslistu Yehudiho Menuhina, ktorý koncertoval už ako sedemročné dieťa. Einstein v rozhovore s otcom chlapca popieral existenciu Boha. Vtom sa ozvalo dieťa: Pán Einstein, dokážem vám, že jestvuje! Dobre, dobre, počúvam ťa, povedal pobavene veľký vedec. Yehudi si vzal husle a začal prekrásne hrať. Keď dohral, Einstein povedal: Boh jestvuje, ako inak by toto dieťa mohlo tak krásne hrať!

Koľkokrát aj my pochybujeme o Bohu a sami sa snažíme niečo dokázať. Skúšame to na pracovisku, kde sme už o chvíľu nespokojní a chceme ísť inde. Striedame zamestnania, začíname znova a znova, pričom stále chýba hĺbka života. Niekedy zažívame radosť pri modlitbe a mali by sme pri nej zostať, ale čoskoro sa ozve lenivosť, malátnosť a odchádzame od nej, pričom hľadáme rôzne filozofické smery, ktoré nás ale neuspokoja. Pritom Boh je tak blízko a ponúka sa nám, aby sme ho našli v hudbe každodenného života.

Konáme sami proti sebe, a pritom je to také jednoduché, aby sme prijali záväzky priateľstva s Bohom. Koľkokrát však pri odchode z kostola máme pocit, že týždeň máme od neho pokoj a môžeme žiť normálnym životom, takým, aký sa dnes bežne žije!

Nikdy nekonajme tak, aby sme stiahli prsteň viery, schovali ho pred inými, a tým sa zahrávali s Božou láskou. On predsa nechce s nami iba flirtovať, ale v Duchu Svätom nám ponúka úprimný vzťah priateľstva a lásky. On je verný, buďme mu verní aj my!