Niektorí ľudia, keď počujú dajaké nové slovo, hľadajú jeho význam. Prehľadávajú slovníky, zamýšľajú sa nad koreňom slova, z ktorého pochádza a zároveň ho porovnávajú s výrazmi z rôznych cudzích jazykov, ktoré majú podobný význam. Dnes máme možnosť zamyslieť sa tiež nad jedným z takých slov. Je to slovo Advent.

Advent znamená príchod, a nie hocijaký, ale Kristov príchod. Jeho príchod je trojaký: historický, mystický a eschatologický.

Prorok Izaiáš hovorí o historickom príchode, ktorý sám očakával a pripravoval naň aj ľud. Hovoril: Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou.

Evanjelista Marek rozpráva o tom ako sa na tento príchod pripravoval Kristov predchodca Ján Krstiteľ, ktorý vyznával: Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.

Apoštol Peter zasa spomína nečakaný druhý Kristov príchod: Pánov deň príde ako zlodej.

My, keď si pripomíname Kristov historický príchod na konci vekov, myslíme aj na jeho príchod do našich sŕdc. Ktorýkoľvek Kristov príchod vyžaduje prípravu tých, čo ho očakávajú. Izaiáš volal: Pripravte cestu Pánovi! Ján Krstiteľ opakoval túto výzvu a apoštol Peter zdôrazňuje, že Boh nechce, aby niekto zahynul, a preto sa treba svätosťou a zbožnosťou pripravovať na Pánov príchod. V tejto príprave hrá nesmiernu úlohu pokánie. Hovorí o ňom Izaiáš, Ján Krstiteľ aj Peter.

Hoci Kristov historický príchod patrí minulosti, my sa k nemu predsa vždy znova a znova vraciame a prežívame ho v myšlienkach aj v srdci. Pred nami však je ešte mystický a eschatologický Kristov príchod, na ktorý sa musíme neustále pripravovať tak, ako sa pripravoval vyvolený národ.

Mystický Kristov príchod znamená spojenie duše s Kristom v posväcujúcej milosti. Kristus k nám prišiel najskôr tajomne vo sviatosti krstu a urobil si v našom srdci príbytok, chrám a chce neustále v nás prebývať a pôsobiť. Zároveň nám chce prinášať stále nové a väčšie dary, aby sme boli schopní vždy viac a viac sa mu pripodobňovať. A to je úloha pokánia, ktoré má očistiť srdce a pretvoriť ho v Boží príbytok.

Aké prvky obsahuje pokánie? Čo nám hovorí toto slovo, ktoré tak často počujeme? V pokání ide predovšetkým o poznanie a uznanie hriechov, čím sa človek dostáva k správnemu a pravdivému ohodnoteniu seba, čo však vôbec nie je ľahké. Prečo? Lebo sme náchylní vidieť v sebe niečo veľké, neskutočné a nepravdivé! Až keď v pokore dokážeme povedať s prorokom Jeremiášom: ... 'zhrešili sme proti Pánovi, svojmu Bohu, my i naši otcovia od svojej mladosti až po dnešný deň a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha ..., vtedy prichádzame k pravde o sebe. Poznanie je však iba začiatok pokánia. Tu nestačí iba doznať si chyby, ale potrebná je aj náprava a tá spočíva v začatí nového života. Náprava znamená, pretvoriť sa v duši, takže, namiesto sebectva musí prísť láska, namiesto pýchy pokora, namiesto nespravodlivosti snaha dať každému to, čo mu patrí. Len tak bude naša duša pripravená na Pánov príchod milosti do nášho srdca.

Takto má prebiehať aj naša príprava na eschatologický Pánov príchod, na konečné stretnutie s tým, ktorý je večný Sudca a Kráľ. Lebo ako píše Kniha Zjavenia: Nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň (do nového Jeruzalema) nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.

Dnešnú prorokovu výzvu: Pripravte cestu Pánovi ... nemáme počuť iba v Advente, ale v celom našom živote. A ako Ján Krstiteľ dával rady a pokyny poslucháčom k lepšiemu životu, tak aj kňaz – spovedník dáva nám konkrétne rady a pokyny pre náš život. Preto je dôležité nájsť si na sviatosť zmierenia dostatok času, aby sme spolu s kňazom mali možnosť riešiť problémy a ťažkosti nášho života. Spoveď, ktorá sa podobá rýchločistiarni, kde rýchlo niečo poviem, Pán Boh to akože rýchlo odpustí, nestojí za moc, ba dokonca sa dá uvažovať aj o platnosti takejto spovede, nakoľko sú aj takí penitenti, ktorí vedome využívajú dlhé rady pri spovedniciach, aby si iba splnili svoju povinnosť alebo urobili niekomu „radosť“. Im však o zmenu života vôbec nejde a teda, taká spoveď nemá význam.

Istý profesor, jazykovedec, išiel skúmať pôvod slov. Prišiel aj na jednu kopanicu kde sa stretol so starým bačom. Bača sa ho pýta, koľko rokov chodil do školy. Profesor mu hovorí: Päť rokov do základnej, osem rokov do strednej a potom vysoká škola! Bača odpovedal: Čujte, ale vy máte tupú hlavu! Ja som len dva roky a všetko chápem! Iste, všetkým je nám jasné, že keď sa profesor učil toľko rokov, má v hlave bystrý rozum. Bača však tvrdí, že jemu stačia dva roky ...

Koľkí však tvrdia podobne. Mne stačí ísť do kostola na Vianoce a na Veľkú noc. Pritom si myslia, že majú bystrý rozum, keď na bačov spôsob hovoria: Čujte, vy máte ale tupé duše, keď musíte toľko chodiť do toho kostola a na spoveď, aj sa aj postiť ...!

Keď prežijeme Advent ako dobu očakávania a prípravy na Kristov príchod, bude aj nám prorok Ezechiel zvestovať: Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil. Vtedy sa aj my budeme môcť radostne pripravovať na cestu, na stretnutie s Pánom, ktorý je dobrý a milosrdný.