Kontakt
2. veľkonočná nedeľa - rok B
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 20, 19-31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kňaz Andrej Kliman (1902-1980) napísal knihu Katolíci vo víre dnešného života. V knihe nájdeme aj takúto príhodu: Ľudia, cestujúci vo vlaku, vedú spolu rozhovory na rôzne témy. Okrem iného prišla na pretras aj téma o viere a náboženstve. V rozhovore zvlášť vynikal elegantne oblečený pán, ktorý sa až príliš vychvaľoval svojím ateizmom. Hrdo vyhlásil: Ja verím iba v to, čo vidím! Cestujúci sa vtedy iba divne pozreli na seba, a keďže nik sa neodvážil protirečiť, nastalo trápne ticho. Prerušil ho až jednoduchý starý dedinský muž, ktorý podišiel k dotyčnému pánovi, a keďže si nedal klobúk z hlavy dolu, nadvihol mu ho a tváril sa, akoby čosi hľadal. Čo to robíte? Čo si to dovoľujete! Čo to má znamenať? – ohradil sa. Nič, čoby, iba sa pozerám, či máte rozum! A on na to: Pod klobúkom! No dovoľte! Vtedy si povzdychol: Mne sa zdá, že vy ho vôbec nemáte... No toto! To si vyprosujem! A nedopaľujte ma! A starý pán s veľkým pokojom odpovedal: Aké dopaľovanie? Ja váš rozum nevidím. Lebo viete, ja verím iba v tom, čo vidím...
Tento príbeh nie je cudzí ani ojedinelý. Podobnými argumentmi sa oháňal aj Tomáš, keď mu ostatní apoštoli hovorili, že Ježiš žije a oni ho videli. Keď to počul, v duchu si mohol pomyslieť: Chudáci, je to na nich priveľa. Aj oni sa dali obalamutiť vystrašenými ženami. Kto už by tomu veril? Veď Ježiš zomrel, to je jasné a bol aj pochovaný, to som videl... A kto kedy počul, aby mŕtvy človek svojou mocou znova ožil? Vy si pekne verte, čo chcete, ale ja..., ja uverím až vtedy, keď sa budem môcť dotknúť jeho rán...
Tomášove slová sú silné, ale mnohokrát sú také aj slová ľudí, ktorí iba vtedy sú ochotní veriť v Boha, ak sa budú môcť o tom presvedčiť svojimi zmyslami. Chcú všetko vidieť, všetkého sa dotknúť, všetko zakúsiť. A buďme úprimní, že často sme takí aj my, teda vôbec nemôžeme povedať, že nás sa tieto slová netýkajú. Koľkokrát sa aj v našich mysliach vynorí otázka: Je to naozaj pravda, ktorú mi predkladá Boh a Cirkev? Je to naozaj pravda, ktorú hlása kňaz v kostole alebo o nej čítam v náboženskej knihe? Čo si o tom všetkom mám myslieť?!
Je jasné, že zmyslami sa o všetkom nedokážeme presvedčiť, pretože Boh nie je ako rovnica o jednej neznámej, ktorú si žiak môže v škole vypočítať. Boh je tajomná duchovná bytosť, ktorú zmyslami nikdy nepochopíme, ale ak chceme pocítiť jeho blízkosť, otvorme sa mu, uznajme ho za svojho Pána a prijmime to, čo nám povedal ako najvyššia Pravda. Prijmime to nie preto, že to chápeme a rozumieme tomu, lebo by to nebola pravda, ale preto, že to On hovorí, najvyššia Pravda, ktorá nikdy nemôže klamať. To je pravá viera, ktorú od nás Pán žiada, a ktorú musí vlastniť každý, kto chce byť účastný na živote s ním.
Aké poučenie teda plynie pre mňa? Ak mám byť ozajstným veriacim človekom, mám vieru nielen prijímať rozumom, ale predovšetkým usilovať sa prežívať ju skutkami, lebo ona je hybnou silou môjho života. Mám sa ňou riadiť, konať podľa nej a nikdy nezabudnúť, že viera bez skutkov je mŕtva.
Dnes možno badať, že mnohí ľudia zanechávajú vieru, a tak sa hľadajú spôsoby ako nadviazať s nimi dialóg. S týmto problémom sa stretávajú aj mnohé rodiny a pýtajú sa, čo tu pomôže? Je jasné, že nestačí iba filozofickými argumentmi niekto presviedčať o potrebe viery, lebo ako my si dokážeme rozumovo vykonštruovať dôkazy pre vieru, oni to zasa dokážu pre neveru. Ale my predsa máme argument, proti ktorému je bezmocný každý odpor a je veľmi účinný. Je to náš kresťanský život z viery. V podstate nič mimoriadne, iba stála snaha žiť a vždy robiť to, čo mi káže viera. A keď neverecký svet uvidí príklad živej viery, nie je možné, aby zostal nevšímavý a ľahostajný. Presne tak tomu bolo aj v raných kresťanských dobách, keď prví kresťania naozaj žili z viery a dokázali veľké divy vykonať medzi pohanmi a s pohanmi.
Prečo by sme aj my nemohli takto žiť? Pokúsme sa o to! Padnime s Tomášom na kolená pred Ježišom a vyznajme: Pán môj a Boh môj!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
