Nikomu sa nepáčia ľudia, ktorí sú nedôverčiví. Nech robíte, čo robíte, oni za všetkým niečo vidia, vo vašej práci či živote stále hľadajú niečo, čo tam nie je, až vám neraz dokážu prácu aj život poriadne otráviť. Je to však problém iba tých druhých? Možno nás, kresťanov, charakterizovať ako čestných, spravodlivých, rešpektujúcich záujmy druhých? Zveľaďujeme zverené talenty a neotravujeme aj my prácu a život tých druhých?

Aj my, veriaci, máme chyby a hoci hriech nosíme v sebe ani na chvíľu sa s ním neslobodno zmieriť. Apoštol Ján píše prvotnému kresťanskému spoločenstvu: Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Je to veľmi náročné, sami by sme na to nijako nestačili a tým, ktorí si to uvedomujú, Ján doslova „pofúka“ boľavú dušu, keď hovorí: A keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. Je tu Ježiš Kristus, ktorý môže a chce skorigovať všetko, čo pokazíme. Och, ako dobre to vyznieva po tom, čo nám bol predstavovaný ako prísny sudca!

Obrovská výhoda v boji proti hriechu je vo vedomí, že v zápase tohto života nie sme sami. Veľa ráz sme počuli námietky, ba až výsmech z nášho kresťanského zmierovania sa s Otcom skrze Ježiša Krista: Vyspovedáte sa a hrešíte ďalej... No a čo, veď sa vyspovedáte... Takú ešte nehrali, aby som dajakému farárovi hovoril svoje hriechy... A vôbec, aké ja už mám hriechy... Nikoho som nezabil, nič som neukradol... My však vieme, že napriek tomuto posmechu a ignorantstvu, lepšiu cestu k dokonalosti nenájdeme. Až vnútorné zmierenie sa s Otcom a návrat k nemu, je pravým oslobodením sa od viny. To dáva silu stáť, víťaziť a neustále rozvíjať talenty dané Bohom.

Vezmime si napríklad alkoholizmus. Svetová zdravotnícka organizácia jeho nárast považuje až za epidemický. Myslíte si, že je možné proti nemu, ale aj iným hriechom, účinne bojovať len ľudskými prostriedkami? Niet trvalého výsledku v boji proti hriechu, ak sa nedopracujeme k pozitívnemu životu zveľaďovania a rastu čností v spojitosti s darom Božej priazne.

Lebo: Kto zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. Nielen nehrešiť a vedieť o Bohu, ale cesta pre tých, čo kráčajú vo svetle je v zachovávaní jeho slov. Keby niekto získal o Ježišovi všetky dostupné historické, psychologické a teleologické poznatky, vedel by o ňom všetko naspamäť, ale nežil by podľa jeho náuky, Ján jednoznačne hovorí, že toho Pán nepozná. Nový život, do ktorého sa nám treba narodiť, má svoje zákony, ktoré ak rešpektujeme, Kristus nás pozná, a ak nie, taký človek je luhár a niet v ňom pravdy.

Vyrastal v ateistickej rodine, takže nemal ani žiadne morálne zábrany. V 14-tich rokoch úniky z domu, alkohol, drogy... Keď už bol na konci so silami a všetci od neho dávali ruky preč, vošiel do chrámu. Napadlo ho: Žeby toto bola cesta? Hneď to však zamietol, veď vždy mu bolo vtĺkané do hlavy, že cirkev, kostol, náboženstvo... choď od toho preč... to je výmysel... Ale nohy mu šli po schodoch do kostola samé. Hovorí o tom: Fantastické svetlo, pohľad hore, nemám na to slov, bola to Božia záležitosť... Plakal som. Svetlo mi ponúkalo ruku, ale zároveň ma usvedčovalo o mojom živote, ponúkalo mi spásonosnú ruku a pocítil som silnú lásku, že ma niekto miluje. Ja som ho nepoznal, nik mi o ňom nehovoril..., ale keď som si uvedomil, že mi odpúšťa hriechy, bol som najšťastnejší človek na svete. Poznáte to ako keď vám niekto zloží z pliec ťažký cementový mech, tak som sa cítil... Tá láska je tak blízko, tak veľmi blízko, pritom sa stačí iba otvoriť, otvoriť zvnútra a on vchádza... ako ženích. Jeho svedectvo nosím v sebe a keby sa už čokoľvek stalo, nedá sa vymazať. Viem, čím som bol a viem, čo mi spravil. Boh je blízko, chce sa vo vás presadiť, chce vo vás žiť. Taká jednoduchá láska nech žije aj v nás, nech sme jedno. My všetci nech sme jedno, skutočne jedno. A moje slová nech nám slúžia aspoň trocha na povzbudenie. Tieto slová povedal onen muž pred plným kostolom po celonočnej adorácii.

Vidíte, to je premena, stretnutie sa zo Zástancom u Otca, vyliečenie z hriechu cez prežitie Ježišovej lásky v odpustení. Takto vidíme nášho Otca, ktorý nám cez odpustenie pomáha žiť pre iných.

Dal by Pán, aby aj o nás platili Jánove slová: Kto zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom.