4. adventná nedeľa v roku B
Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
Lk 1, 26-38
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
S bezdetnou, vydatou ženou môžeme mať súcit, lebo túžbou každej ženy, je mať dieťa. Túto túžbu do nej vložil sám Stvoriteľ, ale nikdy sa nesmieme nad ňou pohoršovať alebo ju odsudzovať. U Židov však neplodnosť bola považovaná za Boží trest, dokonca až za kliatbu a preto bezdetné ženy boli veľmi nešťastné. Príklady takýchto žien nachádzame aj vo Svätom písme. Spomeňme napríklad Sáru, manželku Abraháma a matku Izáka, Annu, manželku Elkána a matku Samuela, Alžbetu, manželku Zachariáša a matku Jána Krstiteľa …
Každá izraelská žena túžila po deťoch, zvlášť po synoch, lebo každý syn mohol byť teoreticky prisľúbeným Mesiášom. Preto nás musí udivovať postoj Márie mladej devy z Nazareta, ktorá hoci nemala nič proti manželstvu, ktoré v tej dobe bolo sociálnym zabezpečením ženy, netúžila ani po manželstve, ani po deťoch. Ona chcela slúžiť Bohu svojím panenstvom, a to aj vtedy, keď sa svojou domnelou neplodnosťou vystavovala na posmech a pohŕdanie blížnych.
Aké preto muselo byť jej prekvapenie, keď jej anjel oznámil, že práve ona je Bohom vyvolená stať sa matkou prisľúbeného Mesiáša – Vykupiteľa. Vysvetľuje jej ako sa to stane, na čo Mária má iba jedinú odpoveď: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Je to odpoveď plná pokory, poslušnosti a viery.
Čo znamená viera? Pekne to vidno u neskoršieho konania farizejov. Oni síce počúvajú Kristovo učenie, pozorujú jeho zázraky, sledujú jeho vystupovanie pred ľuďmi, ale neveria. Ba práve naopak, Ježiša nenávidia a za svoj najväčší triumf považujú Veľký piatok.
Boli farizeji ateisti? Vôbec nie! Oni verili a hlboko verili, ale ich viere chýbala pokora. Miesto Bohu slúžili svojmu národu, miesto Božej slávy hľadali slávu vyvoleného národa a večný cieľ si zamenili s pozemskými cieľmi. Túžili síce aj po večnom cieli, ale vnímali ho tak, že im bude Boh slúžiť, a nie oni jemu.
Poučný je aj príklad apoštolov, ktorí sa tiež zo začiatku nedokázali vymaniť z falošných predstáv o Božom kráľovstve. Spočiatku stále čakali, kedy ich Majster bude proklamovať svoje kráľovstvo a podozrievavo sledovali jeden druhého, aby ten druhý neobsadil prvé miesto, akési „ministerské kreslo“ v novom kráľovstve. Dokonca sa ústami Petra na to aj spytujú: Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať? A bolo treba ešte veľmi dlhý čas a hlavne veľa ohňa Ducha Svätého, aby pochopili Ježišovo kráľovstvo.
Mária na rozdiel od apoštolov sa nepýta, kde sa Syn narodí, kde a ako budú bývať, z čoho budú žiť alebo kto ich bude živiť. Nemá žiadne otázky a želania, ale má iba jednoduchú odpoveď: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Chcem plniť Božiu vôľu. A skutočne, dokazuje to celým životom či už v Betleheme, v Egypte, v Nazarete, na krížovej ceste aj na Kalvárii pod krížom.
Minulú nedeľu nám povedal Ján Krstiteľ: Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. Nepoznáme ho niekedy aj my, iba preto, že ho poznať nechceme? Nie je to práve preto, že nám „vŕta“ do svedomia, lebo nežijeme tak, ako sa od veriacich v Neho očakáva? Niektorí zasa by chceli podľa vzoru farizejov urobiť si z náboženstva nástroj moci. Neuvažujem takto aj ja?
V knihe Pieseň o Bernadete od Franza Verfla sa spomína rozhovor Bernadety s jej farárom o zjavení neznámej panej. Bernadeta bolo jednoduché, málo vzdelané dievča, ktoré sa do svojej panej zamilovalo a vôbec netušilo, kto to má byť. Pani sa jej predstavila ako Nepoškvrnené počatie a malá Bernadeta tomu výrazu vôbec nerozumela. A keď sa jej to miestny farár i katechéta snažili učene, teologicky vysvetliť, odpovie im: Kto by tomu mohol rozumieť? Obaja kapitulovali, lebo si uvedomili, že dievča má pravdu. A vraveli: Áno, kto by to porozumel? Kto by porozumel ten osobitný tvorivý Boží zásah? Rozum nikdy, iba viera!
Aj Mária bola taká, keď prišiel anjel. Tiež nerozumela, ale jej viera hovorila jasné ÁNO!
O tom je aj posledná adventná nedeľa. Je to čas zamyslenia sa nad svojou vierou, lebo bez pokornej viery nebudeme prežívať úžasné tajomstvo tichej a svätej noci. Bez pochopenia tohto tajomstva, nepochopíme nič.
Prosme Pannu Máriu, ktorá je pre nás vzorom pokornej a poslušnej viery, aby aj nám vyprosila vieru, ktorá nás jedine môže priviesť k Bohu a tým aj ku spáse.