Štvrtá veľkonočná nedeľa, počas ktorej sa číta evanjelium O dobrom pastierovi sa už dlhé roky venuje v Katolíckej cirkvi otázke kňazstva a kňazských povolaní. Pri tejto príležitosti sa konajú modlitby, akadémie či dni otvorených dverí v seminároch, ale aj zbierky, kedy veriaci majú možnosť aj týmto spôsobom podporiť tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo.

Inšpiráciou k tomuto úvodu je aj mimoriadne pôsobivé a výstižné evanjelium, v ktorom Ježiš stavia do protikladu dve osoby, ktoré sa majú venovať Božiemu ľudu – dobrého pastiera a najatého strážcu. Neostal však iba pri ich opise, ale viac sa sústreďuje na činnosť, vypichuje rôznosť ich postojov a zásahov: Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.

Veriacemu človekovi pri tomto opise prichádza do cesty pokušenie, aby podľa tohto obrazu začal merať kňazov. Otvorenými dlaňami a širokým náručím by chcel okolo seba rozhadzovať Božie parametre, lebo vo svojej mysli má o nich zaručené informácie, najrozmanitejšie udalosti, skúsenosti, ale aj klebety, obyčajne z počutia, ktoré sa neraz premiešavajú s otvorenou zlomyseľnosťou až nenávisťou.

Veľa sa rozpráva, ale menej sa modlí za kňazov minulých, súčasných i budúcich, pritom veriaci zabúdajú, že za kňaza nesie zodpovednosť aj spoločenstvo. Skutky apoštolov 12,1-18 opisujú ako kráľ Herodes dal uväzniť apoštola Petra. Píšu ako na to reagovali veriaci: Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. Ich modlitba mala veľký účinok: Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: Vstaň rýchlo! A reťaze mu spadli z rúk. Anjel mu povedal: Opáš sa a obuj si sandále! Keď to urobil, povedal mu: Prehoď si plášť a poď za mnou! Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel mu zmizol. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.

Petrov príbeh nás môže inšpirovať k otázke: Kedy som sa naposledy modlil za kňazov, cirkevných predstavených a bohoslovcov? Kňaz má príkaz sa denne modliť Breviár a tieto modlitby obetuje nielen za veriacich, ale aj za celý svet. Robí to však aj veriaci ľud, aj keď k tomu nemá osobitné prikázanie?

Každý človek túži v kňazovi vidieť ideál človeka, ktorý sa dokonale ovláda, perfektne vystupuje, vždy a každému je k dispozícii, dokáže sa o všetkom porozprávať a pre každého má dostatok času. Nezišlo vám však na um, odkiaľ to všetko má nadobudnúť? Poviete si: seminár, fakulta, sebavýchova, duchovné cvičenia... Všetko je pravda a viac-menej ho to poznačí a ovplyvní. Treba si však uvedomiť, že vysviackou neprestáva byť človekom s chybami, slabosťami i sklonmi. Keby ľudia niekedy videli do života kňaza, skôr by zložili ruky k modlitbe ako hľadali kameň, ktorý do neho hodia. Tieto slová vôbec nemajú za cieľ ospravedlňovať chyby kňazov, lebo raz sa aj oni budú zodpovedať za každý svoj krok, skutok aj myšlienku. Ale ten istý Boh vezme na zodpovednosť aj rodinu veriacich a bude skúmať ako často sa za nich modlili, a ako im pomáhali vo farnostiach.

Kto je teda kňaz? Odpoveď nám dáva sám Kristus. Je pastier, pritom človek, ktorý je kňazstvom vyňatý z príbuzenských zväzkov ako Kristov apoštol, ktorý má ľuďom neustále pripomínať, že sú ľuďmi a majú zostať ľuďmi, lebo sú stvorení na Boží obraz a cez vzájomnú lásku sa majú podobať Bohu. Musia dovoliť, aby na prvom mieste v ich živote stál Boh, lebo bez Boha niet človeka ako to múdro vyjadril L.N.Tolstoj. Poslaním kňaza je vysvetľovať, že prácu vykonávajú stroje aj zvieratá, pričom sa nestanú ľuďmi, iba uťahanými zvieratami a opotrebovanými strojmi. Človečenstvo v nás rastie tým, čo je nad prácou – modlitba, bohoslužba, meditácia... Ďalej má vysvetľovať, že pokrok ľudstva je tam, kde sa človek stáva viac človekom, kde ľudia dávajú prednosť láske pred nenávisťou, zmiereniu pred hnevom a odpusteniu pred pomstou. Poslaním kňaza teda je pomáhať ľuďom, aby boli ešte viac ľuďmi.

Istý pán stretol v meste kňaza, ktorý pôsobil v jeho rodnej dedine. Spýtal sa: Otče, čo tu robíte? Zdá sa, povedal s úsmevom kňaz, že momentálne len márnim čas. Čakám na liek, ktorý mi v lekárni pripravujú. A musí to byť veru silný liek, keď na jeho prípravu potrebujú toľko času. Tak teda poďte k nám. Manželka ma čaká s obedom. Poďte, naobedujete sa s nami. Kňaz sa zdráhal, ale nakoniec na veľké naliehanie súhlasil. Pri obede sa domáci pán dotkol jednej veci, ktorá ho ťažila, a tak sa začal rozhovor na duchovnú tému. Konkrétne otázky dostali konkrétne odpovede. Keď sa kňaz lúčil, veľmi ďakoval za prejavenú pohostinnosť. Hostiteľ sa zamyslel a povedal: Otče, nie vy, ale ja musím ďakovať. To, čím sme vás ponúkli, je ničím oproti tomu, čím ste nás vy za tú chvíľu obdarovali.

Apoštol je ako Ježiš, poslaný aj posielajúci. To platí aj dnes. Ježišovo poslanie pokračuje cez apoštolov, čo on sám umocňuje slovami: Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.

Prosme, modlime sa, ale aj v rodinách vychovávajme mladých mužov súcich na kňazský stav.

Bože Otče, daj nám kňazov, dobrých pastierov, ktorí by viedli zverené ovečky do ovčinca Cirkvi a k večnému Pastierovi Ježišovi Kristovi.