Kontakt
5. pôstna nedeľa - rok B
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
Jn 12, 20-33
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Občas môžeme počuť vyznanie lásky: Ty si môj život. Život bez teba, nemá zmysel. Sú to silné slová, ale nakoľko sú úprimné, vie iba ten, kto ich hovorí. Treba však povedať, že sú ľudia, ktorí síce svoj život milovali, ale ho aj stratili, ale sú aj takí, ktorí ho vedeli ponúknuť, dať v obeť za sväté veci, a potom ho našli.
K tejto úvahe nás môže inšpirovať sám Ježiš, ktorý v dnešnom evanjeliu hovorí: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.
Judáš miloval život. Jedno je však isté, že nebolo to iba 30 strieborných, ktoré boli príčinou jeho zrady, ale to, že niektorí v ňom videli najschopnejšieho apoštola. Nevieme, za akých okolností si ho Pán vybral, ale chytil sa príležitosti. Na zázrakoch, ktoré Kristus konal, poznal, že ovláda prírodu, sýti tisícové zástupy a dokonca kriesi mŕtvych. Z toho mu plynulo, že Ježiš je priamo predurčený, aby obnovil židovské kráľovstvo, v ktorom bude možné uskutočniť to, po čom volal ľud v rímskej ríši: Chlieb a hry! Sníval, že tento prorok ovládne svet a on bude žiť na jeho výslní.
Každá trpezlivosť má však svoje medze a Judáš ju začínal strácať. S nevôľou pozoroval, že Ježiš si nebuduje popularitu, ale stále viac zdôrazňuje svoje duchovné poslanie, ba hovorí aj o osobnom utrpení. Judáš však neveril v Kristovo duchovné poslanie, jeho rozhľad bol celkom prízemný, a preto sa rozhodol donútiť Pána, aby už konečne konal a založil pozemské kráľovstvo. Kvôli tomu ho zrádza, lebo si myslí, že ak bude zatknutý, prehovorí jeho pud sebazáchovy, zázračne sa oslobodí a bude prinútený konať. Keďže sa však nebránil, nechal sa odsúdiť, zbičovať, korunovať tŕním a napokon ukrižovať, prepadla ho hrôza. Uvedomil si svoj zločin, a ako každý neveriaci odsúdil sám seba. Miloval život, a preto ho stratil.
To isté by sme mohli povedať o Pilátovi, ktorý od začiatku tvrdil o Ježišovi, že je nevinný, dokonca mu to potvrdila aj jeho žena. Nemal však odvahu ho prepustiť, poslal ho k Herodesovi, dal ho mučiť a po vyhrážkach židov sa pokúsil ešte licitovať s Barabášom, ale keď ani to nevyšlo, umyl si ruky a odsúdil ho na smrť. Herodes tiež miloval život, ale skončil zle.
Na opačnej strane stoja tí, ktorí sa nestrachovali o svoj život, rozišli sa po celom vtedajšom svete, hlásali evanjelium a jeden po druhom zomreli mučeníckou smrťou. Sú to tí, ktorí počas Kristovho pozemského života stáli pri ňom ako jeho apoštoli. Jakub bol sťatý, Peter ukrižovaný dolu hlavou, Matúš zabitý mečom, Jakub zhodený z návršia chrámu a ubitý palicou, Bartolomej umučený stiahnutím z kože, Ondrej ukrižovaný na kríži v tvare písmena X, Tomáš prebodnutý oštepom, Matej ukameňovaný a potom sťatý. Ako málo stačilo prvým kresťanom, aby si zachránili život a milovali ho? Niekoľko zrniečok tymianu a obeta modlám. Ale oni nezradili Krista, nemilovali pozemský život, ba dokonca ho nenávideli, aby získali večný život.
Takíto kresťania žili aj v moderných časoch. Spomeňme Maximiliána Máriu Kolbeho, väzňa koncentračného tábora v Osvienčime, ktorý prešiel peklom utrpenia. Stál nastúpený s inými väzňami a esesák odpočítaval desať mužov na smrť. Mali zomrieť za utečeného väzňa, ktorého sa nepodarilo chytiť. Všetci si kládli otázku: Budem to ja, na ktorého ukáže prstom? Maximilián nebol medzi odsúdenými, ale dobrovoľne sa prihlásil za neznámeho väzňa. On tiež mohol v sebe živiť iskierku nádeje, že má šancu prežiť peklo koncentráku, ale keďže pozemský život nemiloval, stratil ho, aby získal večný.
Ako málo stačí dnešným kresťanom, aby milovali pozemský život, mali sa dobre a požívali všetky výhody. A tak prestávajú praktizovať vieru, neučia deti náboženským pravdám, nestarajú sa o svoju dušu a stávajú sa ateistami. Zmôžu sa ešte nadávať na kňazov, ktorí im povedia pravdu a majú na nich určité požiadavky. Hľadajú takých, ktorí nad nimi prižmúria oči a urobia, čo chcú.
Beda však, ak budeme touto láskou milovať život, lebo vtedy všetko stratíme. Máme byť kresťanmi katolíkmi, ktorí budú mať tento spôsob života v nenávisti, aby získali život večný.
Som takým katolíkom?
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
