Svet je dnes poprepájaný modernými technológiami, takže čo sa udeje kdesi v jeho najzapadnutejšom konci, okamžite sa vie všade. Tiež je poprepájaný autostrádami, expresnými vlakmi, rýchlymi autami či leteckými linkami, a tak obrovské vzdialenosti, ktoré kedysi delili svet, sú prekonané. Smelo môžeme povedať, že svet nebol nikdy tak zblížený ako dnes a doslova sa stal jednou veľkou dedinou, kde každý o každom vie.

Je zaujímavé, že aj pri tomto zblížení sa sveta a ľudí v ňom, zaznieva Ježišova modlitba: Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Ježiš sa modlí za jednotu ľudí, za jednotu, ktorá panuje medzi ním, Otcom a Duchom Svätým, lebo v Božej Trojici je taká jednota, že tri osoby sú jeden Boh a Kristus túto jednotu kladie za vzor ľudskej rodine.

Nie vždy ľudia chápali jednotu správne. Nazdávali sa, že všetci majú rovnako zmýšľať, cítiť či veriť a boli presvedčení, že robia správne, keď druhých do tejto jednoty naháňajú násilím, mučením či vojnami. Dejiny potvrdzujú ako Mohamedáni vojnou, obsadzovaním susedných, ale aj vzdialených krajín získavali pre svoju vieru. Žiaľ, aj kresťania chápali jednotu tak, že viedli sväté vojny na získanie pohanov k viere v Krista a dokonca viedli vojny aj medzi sebou, pretože nemali navlas rovnakú vieru. Možno povedať, že jednota, o ktorú Kristus prosil, vysvetľovala sa ako uniformita, teda rovnaká u všetkých ľudí.

Dnes si jednotu predstavujeme inak. Človeka vnímame ako súčasť prírody a práve tam nachádzame iné vysvetlenie jednoty. V prírode nejestvuje uniformita. Vnímame množstvo rozmanitých kvetov či stromov. Veď si len predstavme, ako by to vyzeralo, keby kvitol iba jediný kvet, jediný plod, jediný strom. Aj sám človek je podľa svojej podstaty, tváre a zovňajšku mnohoraký. Každý má iné oči, uši, tvár, postavu... a je jasné, že aj v myslení a v názoroch nemožno žiadať od všetkých ľudí aby boli rovnakí. Božia vôľa je, aby sa ľudia odlišovali aj v myslení.

Prečo sa teda Ježiš modlí za jednotu? Čo znamená Ježišova jednota? To, aby sa ľudia medzi sebou nerozdeľovali, netrieštili, neprenasledovali za to, že jeden je biely, druhý čierny, jeden katolík, druhý evanjelik, jeden rozpráva slovenčinou a druhý iným jazykom... Ježiš chce, aby pri tomto všetkom, čo je medzi nimi rozdielne, zachovali jednotu, a aj pri rozličnosti mienok, myslenia a viery, sa správali k sebe ako bratia a sestry.

Evanjelista Marek 9,33-36 zaznamenal ako Ježiš putoval s apoštolmi cez Galileu. Keď prišli do Kafarnauma, opýtal sa ich: O čom ste sa zhovárali cestou? Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.  Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.

Podobné pokarhanie patrí aj nám, keď sa medzi sebou hádame kvôli tomu, že niektorí inak zmýšľajú a inak veria, lebo vždy treba hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje. Lebo, keď si zoberieme iné kresťanské cirkvi, zistíme, že nás spája viera v Trojicu, krst, Bibliu, modlitbu Pána, úctu k životu, Božie prikázania... Tým zisťujeme, že naozaj sa nejedná o to, aby sme boli všetci rovnakí, ale aby sme aj pri mnohorakosti zostali jednotní.

Malé rehoľné spoločenstvo potrebovalo auto. Bola to oprávnená potreba z hľadiska služby, ktorú preukazovalo Cirkvi. Predstavená dala inzerát do novín a nariadila každodennú modlitbu po deväť dní pre celé spoločenstvo. Dúfala, že Pán ich vypočuje. Na záver deviatich dní, keď sa nič neudialo, prišla jedna zo sestier k predstavenej a tvrdila, že je smiešne takto prosiť, čím jej tiež dala najavo, že zle vykonáva svoj úrad. Chýbala tu jednota a rozhovor odhalil zásadné pochybnosti sestry. V priebehu nasledujúcich hodín sa predstavená veľmi modlila za ňu. Pán zasiahol jej srdce, takže si uvedomila tvrdosť svojej duše, a keď pochopila ako narúšala úmysel spoločenstva, úpenlivo prosila, aby jej odpustil, a aby sa postaral o auto. Na druhý deň sa na vrátnici ohlásil neznámy pán, ktorý im ponúkol auto, lebo si kúpil nové a staršie chcel darovať na dobrý cieľ.

Modlime sa, aby sme prispeli k zjednoteniu sveta, vlasti, farnosti i rodín. Nestačí byť pospájaní informačnými technológiami, dopravnými uzlami a prostriedkami, ale sa musíme dokázať pospájať srdcami, aby sa celý svet stal jednou rodinou.