Kontakt
11. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“ A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.
Mk 4, 26-34
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Nevieme sa poriadne vynadívať na to, koľké zmeny sa okolo nás dejú. V našej blízkosti vyrastajú nové objekty, ulice, sídliská, dokonca mestá. Človekovi to však akosi stále nestačí a je burcovaný novými a novými výzvami typu: Mať viac a viac... zvýšiť životnú úroveň... chrániť životné prostredie... mať sa lepšie... byť sebestačný... Sami však cítime, že takéto životné tempo a vôbec štýl života, nie je pre človeka požehnaním, ale často doslova kliatbou, na čo doplácajú nielen jednotlivci, ale aj celé rodiny.
O koľko pokojnejšie a príjemnejšie nám znejú slová Ježiša, ktorý nás nabáda k budovaniu a výstavbe Božieho života v tomto svete. On nie je násilník, nikomu sa nevnucuje, ale iba pozýva. Tak to robí aj v dnešnú nedeľu, keď nám vyrozprával podobenstvo o Božom kráľovstve, ktoré prirovnal k horčičnému zrnku. Keď ho sejú je veľmi maličké, ale keď vyrastie, je to strom, v ktorého tôni môžu hniezdiť vtáky. Ježiš hovorí, že horčičné zrnko klíči a rastie nebadane, čo človek ani nepostrehne.
Keď je reč o Božom kráľovstve, tak nás to zvádza ku kalkulovaniu, koľko ľudí sa vo svete hlási ku Kristovi, k jeho Cirkvi a koľko kňazov a misionárov im slúži. Iste je potrebné si všímať aj tieto údaje, lenže Ježiš na nich až tak nebazíruje. Jemu v prvom rade sa nejednalo o počet tých, ktorí budú v jeho kráľovstve, hoci tam chcel mať všetkých, lenže nie za každú cenu.
Kristus prichádza k nám, aby všetko naplnil, aby mal všade miesto a všetko obnovil svojím Duchom. Lenže nechce to robiť násilím. My sa mu musíme otvoriť, prijať ho a dať mu priestor. Vtedy sa nás zmocní, bude v nás vládnuť a mať v nás svoje Kráľovstvo. Ježiš chce vládnuť v našich dušiach. Uvedomme si, že on netúži po priestoroch, krajinách, kráľovstvách, štátoch ani veľmociach, ale túži po našich dušiach. Chce sa zmocniť nás a v tom je podstata jeho Kráľovstva.
Nemerajme Kristovo Kráľovstvo na čísla, milióny, počet kresťanských krajín, ale pýtajme sa, či tí všetci, ktorí o sebe hovoria, že sú kresťanmi, dali sa Ježišom ovládnuť a dávajú mu miesto vo svojej duši aj v srdci. Takýchto kresťanov je možno málo, ako to aj Ježiš pripomína, keď ich prirovnáva k horčičnému zrnku, ale sú, Božie Kráľovstvo v nich rastie síce pomaličky, ale isto a v ich tôni-živote mnohí nachádzajú odpočinok.
Istý kňaz, ktorý strávil viac týždňov v Palestíne, rozpráva: Keď som sa so svojimi priateľmi ocitol pred Omarovou mešitou, ktorá stojí na mieste, kde voľakedy stál jeruzalemský chrám, našiel som tam veľa slepých ľudí. Keď som sa vyzvedal na príčinu tohto javu, istý náš priateľ, ktorý dlhé roky prežil v Palestíne, nám to vysvetlil takto: Tí slepí, to sú mohamedáni. To sú tí najpravovernejší. Mnohí z nich si vykonali púť do Mekky, k posvätnému kameňu mohamedánov ku Kábe a dali sa oslepiť, pretože hovoria: Videl som Mekku, čo ešte by som mohol chcieť vidieť v tomto živote? Kto videl Mekku, videl všetko. A kňaz pokračoval: Niečo podobné by sa malo udiať v živote každého kresťana, ktorý už vo svojom živote mal zážitok žijúceho Krista. Ten, kto už pocítil jeho pomoc, jeho blízkosť a lásku vo svojom živote, ten by si mal uvedomiť, že už nič hodnotnejšie v tomto svete nenájde, ako je zmŕtvychvstalý a žijúci Ježiš, ktorý účinkuje v našich životoch.
Takými kresťanmi buďme aj my! Nech Ježiš žije v našich dušiach! Staňme sa malými zrnkami, ktoré rastú síce pomaly, ale isto!
Môžete sa však teraz spýtať: Čo teda máme robiť? Odpoveď nám dáva sám Ježiš, ktorý hovorí: Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom! My všetci si teda verne vykonávajme svoje povinnosti, vedomí si slov apoštola Pavla: Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom! Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
