Hoci pokles kňazských povolaní je celosvetovým problémom, predsa niektorí v ňom vidia Božiu prozreteľnosť, lebo pre nedostatok kňazov sa dáva v Cirkvi väčší priestor laikom. Situácia spôsobí, že viac si uvedomíme poslanie laikov v dnešnom svete.

Práve v tomto duchu treba vnímať aj dnešné evanjelium. Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

Ježiš posiela učeníkov, aby hlásali evanjelium, lebo táto radostná zvesť má viesť k pokániu a obnove života. V prípade, že budú narážať na odpor, dal im moc nad zlými duchmi a nad každým zlom, ktoré sa im postaví do cesty. Poslanie budovať Božie kráľovstvo neplatí iba pre apoštolov, lebo v tom prípade by bolo zbytočné čítať tento úryvok. Poslanie ohlasovať evanjelium má celá Cirkev. Boh miluje všetkých ľudí, preto život aj utrpenie majú zmysel, lebo prispievajú k budovaniu Božieho kráľovstva. Cirkev sme my a Kristovo poslanie platí aj pre nás.

Pán nám všetkým priamo hovorí: Choď! Dám ti plnú moc. Vydaj svedectvo o mne! V tom istom duchu učí aj Koncil: Laici majú povinnosť a právo apoštolovať práve pre svoje spojenie s Kristom ako Hlavou. Krstom boli totiž včlenení do Kristovho tajomného tela a birmovaním posilnení mocou Ducha Svätého, čím ich sám Pán určil na apoštolskú činnosť. Sú zasvätení, aby tvorili kráľovské kňazstvo a svätý národ (porov. 1Pt 2,9), aby všetkou svojou činnosťou prinášali duchovné obety a všade na svete vydávali svedectvo o Kristovi.

Všetci sme dostali dary Ducha, preto máme budovať Ježišovo dielo tak, ako to robil on. V jeho evanjelizácii nehrali prvoradú úlohu slová, dokonca ani skutky, ale odovzdanosť do vôle Otca a v tomto ho máme nasledovať. Odovzdať sa do Otcovej vôle, lebo evanjelizácia je predovšetkým Božím dielom. Evanjelium má najskôr preniknúť všetky oblasti nášho života, a potom ho budeme schopní ohlasovať aj iným. Nedosiahneme to celkom jednoducho, ale budeme mať pochybnosti aj strach, keď si uvedomíme svoje poslanie. Môžeme si však byť istí, že Duch Svätý zapôsobí skrze nás na naše okolie, lebo tak to chce Ježiš.

Georg Popp (1928-2004) hovorí, že Kristus buduje svoje kráľovstvo na dvoch základoch: na ľudskej slabosti a na sile Ducha Svätého. Môžeme splniť svoje poslanie bez peňazí, bez svetskej moci, bez zvláštneho nadania, lebo nie my budeme pôsobiť, ale sila Ducha, ktorá je medzi nami od prvých Turíc. Ježiš nám ju dal kvôli našej slabosti a chce, aby sme z nej čerpali každý deň a ňou posilnení evanjelizovali svet.

Vypočujte si ako rozjíma o svojom poslaní a laickom apoštoláte 17-ročná študentka: Pane, občas si robím starosti z mojej viery. Napĺňa ma pocit, že môj život nemá zmysel. Niekedy sa mi zdá, že moji spolužiaci a príbuzní, ktorí nemajú nič spoločné s náboženstvom, sú šťastnejší a spokojnejší ako ja a nemusia sa pýtať po každom sklamaní, čo mi tým chceš povedať. Ale predsa si niekedy uvedomím, že život s tebou je oveľa krajší, a keď po dlhšom čase znova otvorím Bibliu, pochopím, aká veľká je tvoja láska ku mne a ku všetkým ľuďom a chceš, aby som bola tvojím učeníkom. V okamihoch, keď som tebou naplnená, znova sa dokážem modliť bez starostí a počúvať, čo mi chceš povedať. V rozhovoroch s druhými sa tiež môžem stretnúť s tebou, dokonca som postrehla, že niekedy skrze mňa nadchýnaš ľudí pre seba. Preto ti, Pane, ďakujem, že si pri mne, že ma oslobodzuješ od mojich pochybností a dávaš mi priateľov, ktorí mi ukazujú, že si živý medzi nami a chcem ďalej žiť podľa tvojich slov.

Zatúžme dnes všetci po tom, aby sme neboli na ťarchu jeden druhému, ale na pomoc a oporu. A zatúžme aj po tom, aby sme druhých neokrádali o Božiu prítomnosť, ale prinášali Boha do ich života. To je apoštolát a evanjelizácia, ktorú máme robiť všetci bez rozdielu.