Kontakt
18. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: „Dal im jesť chlieb z neba.“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Jn 6, 24-35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Príjemne sa nám počúvalo evanjelium minulej nedele ako Ježiš zázračne rozmnožil chlieb. Dnešné evanjelium naň nadväzuje, a to diskusiou medzi zázračne nasýtenými ľuďmi a Ježišom. Na prvý pohľad by sme si mohli myslieť, že nás sa to predsa nemôže týkať, lenže pri pozornejšom počúvaní sme si mohli všimnúť, že dialóg sa týka aj nás. Ježiš hovorí: Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Istý anglický reportér urobil v šesťdesiatich rokoch minulého storočia v Hamburgu experiment. Na frekventovanej ulici vystúpil na schodište obchodného domu, vyzdvihol nad hlavu peceň chleba a zvolal: Je niekto ochotný za tento peceň nosiť v prístave tovar jednu hodinu? Niektorí okoloidúci sa mu smiali a iní si smerom k nemu poklepkávali prstom po čele. Ten istý reportér zopakoval pokus na periférii mesta New-Dillí v Indii. Na jeho výzvu ho obkľúčili desiatky ľudí, ktorí za peceň chleba boli ochotní pracovať nie hodinu, ale viac hodín, ba našli sa aj takí, ktorí boli ochotní pracovať celý deň.
Tento príbeh iba potvrdzuje, že u nás v Európe je chleba dostatok a prežívame také jeho rozmnoženie ako žiadna generácia pred nami. Kedysi babička Boženy Němcovej napomínala deti, aby zdvihli každú omrvinku chleba a pobozkali ju, ale dnes, deti aj dospelí, odhadzujú do odpadkov veľké kusy chleba. Aj z toho vidno, že ľudia majú všetko. Ale naozaj všetko? Už im nič nechýba?
Všeobecná skúsenosť dokazuje, že človek aj pri veľkom hmotnom blahobyte je v podstate nespokojný. S vrodenou nevyhnutnosťou si žiada stále viac a viac. Keď niečo dosiahne, čo si stanovil za cieľ, možno chvíľu je s tým spokojný, ale neskôr opäť začína túžiť po ďalšom cieli. Cíti sa nespokojný, nenaplnený, nezavŕšený... Dakedy sa u neho táto nespokojnosť až chorobne vystupňuje. Svedectvom sú paradoxne práve mimoriadne úspešní ľudia, mnohé filmové, hudobné či športové hviezdy, ktoré sa doslova topia v peniazoch a majetku, majú množstvo ctiteľov, ktorí by im zniesli aj modré z neba a svoj život ukončia samovraždou. Nespokojnosť u týchto ľudí je akoby vpálená do ich duše, ale za ňou sa skrývajú vrodené impulzy po niečom bezhraničnom a nekonečnom.
Aj mnohí z nás možno pociťujú podobnú nespokojnosť. Nevieme síce vzájomne o sebe kto vlastní aký majetok, ale vieme, že aj keď by sme vlastnili všetky hviezdy na nebi, nebudeme spokojní. Vždy budeme hladní a smädní po úspechu a vyšších realitách, ako sú tie pozemské. Taká je ľudská prirodzenosť. Preto sme sa stretli aj na tomto svätom mieste, lebo máme hlad a smäd. A urobili sme dobre, lebo Ježiš kráča v ústrety našej ľudskej náture, čo jasne povedal v dnešnom evanjeliu: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život. Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ježišova ponuka je úžasná a neodolateľná. Sľubuje nám, že nikdy nebudeme hladní, smädní či nespokojní, keď k nemu prídeme a uveríme mu.
Možno si poviete: Prečo som však stále nespokojný, hoci verím v Ježiša? Ponúka sa tu odpoveď, že ten človek nemá správnu vieru, akú má Pán na mysli. Viera v jeho ponímaní je viac ako si my predstavujeme. My sa totiž nazdávame, že viera je súhrnom poučiek z Katechizmu, ktoré treba ovládať alebo je naivnou predstavou o Bohu z detstva. Niektorí môžu chápať vieru ako vec, ktorú máme, ktorú si napríklad obliekame alebo vyzliekame už ako nepotrebnú a odkladáme do šatníka.
Ježiš však chápe vieru v neho ako neustále obracanie sa za ním, prichádzanie k nemu, stretávanie sa s ním a riadenie sa ním. Chápe ju ako opieranie sa o neho, dôverovanie mu, rátanie s jeho pomocou, kalkulovanie s ním a každodenné odkázanie na neho tak, ako na chlieb. Ježiš chce byť pre nás každodenným chlebom. Potom môžeme zvolať so svätým Pavlom: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus! Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Ak tieto slová dokážeme povedať s čistým svedomím, potom v Krista veríme. V tej chvíli sa utíši náš nepokoj, nespokojnosť a prestaneme byť hladní a smädní. Ježiš uspokojí našu chuť po šťastí a náš život spočinie v Bohu. Krásne to vyjadril svätý Augustín: Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.
Veľký biológ Jacob von Üxküll napísal: Nikto z nás nevie, čo je život. Ale od nás, veriacich, chcú, aby sme odpovedali, kto je darcom života a svetla. My odpovedáme: Ježiš!
Uvedomujeme si, že Ježiš sa nám aj v dnešnom evanjeliu predstavuje ako nevyhnutne potrebný pre náš život? Uvedomujeme si, že iba on je jediným východiskom a zavŕšením nášho života a my bez neho nemôžeme žiť a nájsť duševný pokoj…
Možno sme prekvapení, že Ježišova diskusia s nasýtenými rieši aj našu problematiku a životnú situáciu. Snažme sa preto v nastávajúcom týždni dostať bližšie k Ježišovi. Musíme počítať s tým, že nás to možno bude stáť viac námahy, úsilia a dobrej vôle. Ak sa však o to pokúsime, stane sa chlebom nášho života.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
