19. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: „Zostúpil som z neba?!“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: „Všetkých bude učiť sám Boh.“ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Jn 6, 41-51
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Stará legenda hovorí o kráľovi, ktorý si dal zavolať pustovníka, ktorý bol kedysi jeho najobľúbenejším úradníkom. Keďže kráľ sa správal nepriateľsky voči Kristovi, úradník sa vzdal úradu a odišiel do pustovne. Kráľ si ho teda po dlhom čase dal zavolať a pýtal sa ho na Kristovo učenie. Pustovník mu odpovedal: Ak chceš, aby som ti rozprával o Bohu, musíš najskôr z tejto miestnosti vyhnať všetkých nepriateľov. Udivený kráľ sa ho pýtal, koho tým myslí, lebo v miestnosti boli iba oni dvaja. Pustovník odpovedal: Vyhnať musíš predsudky, nenávisť, zlé sklony. Ak sa chceš so mnou rozprávať, prítomné môžu byť iba rozum, spravodlivosť, dobrá vôľa a láska k pravde.
Legenda vyjadruje skutočnosť, že pravdu môže zachytiť iba ten, kto má lásku, u koho je dobrá vôľa ísť za ňou a nasledovať ju. U koho niet dobrej vôle, ten pravdu nikdy nenájde a s takým človekom je aj škoda viesť dialóg, lebo on vidí iba to, čo sám chce vidieť a počuje iba to, čo sám chce počuť, lebo sa mu to hodí do jeho konštrukcií. Čo sa mu nehodí, to neregistruje, to pre neho jednoducho neexistuje. Táto pravda je krásne vyjadrená v dnešnom evanjeliu Ježišovými slovami: Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. Čo tým chcel Pán povedať? Každý, kto je z Boha, kto je zameraný na najvyššie Dobro a Pravdu, počúva jeho hlas a prichádza k nemu.
Človek môže prijať pravdu vtedy, keď ten, kto ju hovorí je sympatický, má k nemu dôveru, vidí jej rozumnosť, vnútornú krásu a dôležitosť. Centrálnym liturgickým výrazom Kristovho učenia je obeta svätej omše. To nie je obeta kňaza, ale obeta Krista. Vo svätej omši sa skrze kňaza obnovuje to, čo urobil Ježiš pri Poslednej večeri. Pri Poslednej večeri premenil chlieb na vlastné Telo a víno na vlastnú Krv, rozdával sa ostatným a prikázal im, aby to isté robili na jeho pamiatku. Aj my máme svoje sily, svoje schopnosti dávať sa do služieb ostatným ako to urobil aj Pán a tým sa stávame jeho opravdivými učeníkmi. V trochu inej forme vyjadril túto požiadavku aj tým, že učeníkom umýval nohy, aby sa očistili od svojej pýchy a svoju veľkosť nevideli v ovládaní druhých, ale v tom, že druhých robia šťastnými.
Základom kresťanského učenia je pomoc blížnym. Apoštol Pavol v liste Rimanom to vyjadril slovami: Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska. My môžeme jeho krásne slová ešte rozšíriť o umenšovanie bolestí u blížnych, o umenšovanie nenávisti a zla, ktoré sú základom utrpenia, o rozdávanie radosti a šťastia. Ak vidíme ľudí, ktorí nechcú dodržať príkaz lásky, treba sa za nich modliť a nie sa nad nimi pohoršovať alebo im zlorečiť. Nech vtedy je pre nás príkladom Kristus na kríži, ktorý sa modlil za svojich vrahov: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!
Stará múdrosť nám hovorí, že nielen chlebom je človek živý. Život je aj inými činiteľmi. Sem patrí zachovanie krásnych zásad, ktoré chránia všetkých ľudí a nimi je Desatoro-Božie prikázania. Preto Ježiš hovorí: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. Pre Ježiša aj Božie prikázania sú živým chlebom a každý, kto sa ich bude snažiť dodržiavať, bude žiť naveky. O zásadách života a smrti sa nedá vyjednávať. Vo vernosti k týmto zásadám je radosť a istota pre všetkých.
Istý pokrokový Európan videl, ako náčelník v Afrike učí katechizmus. Európan sa mu posmieval, prečo neodhodí tie nezmysly, ktoré sú tam. Náčelník sa naňho vážne pozrie a hovorí mu: Keby tohto nebolo, už dávno by som ťa bol zjedol.
Aj my sa často či už na pracovisku alebo v škole stretávame s ľuďmi, ktorí na náboženstvo nadávajú alebo sú k nemu ľahostajní. Avšak neuvedomujú si, že práve ono nás chráni, aby sme zostali ľuďmi. Kresťan si je vedomý, že všetci túto vieru neprijmú, ale vie, že práve viera vo víťazstvo dobra je základom kresťanského učenia a udržuje dobro a život na zemi. Usilujme sa byť šíriteľmi tohto dobra a posilňujme sa Eucharistiou - Chlebom večného života.