Sedembolestná Panna Mária – v roku B
Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Jn 19, 25-27
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Utrpenie a bolesť sú javom, s ktorým treba v ľudskom živote počítať. Choroby, strata blízkych ľudí, pohromy, zlé zaobchádzanie či rôzne nedorozumenia sú temer každodennými sprievodcami ľudí na ich životnej púti. Utrpenie sa však nevyskytuje iba u jednotlivcov. Prechodné, jednorazové katastrofy nivočia z času na čas mnoho ľudských životov alebo plodov ľudskej práce, ale existujú aj dlhotrvajúce bolestné situácie ničiace celé skupiny či národy.
Keďže bolesť je častým a rozsiahlym javom, veľmi záleží na tom, aby sme sa dokázali s ňou správne vysporiadať. Často sa stáva, že duševne otrávi ľudí, a urobí z nich bytosti, ktoré tupo vlečú ťažké bremeno utrpenia bez akejkoľvek nádeje na zmenu.
Ako sa k bolesti staval Ježiš? Dobrovoľne vzal na seba utrpenie a bolesť, aby nás naučil, čo si s nimi počať. Bolesť Krista ani neotrávila, a ani nezlomila. Tým akoby založil školu, v ktorej sa s bolesťou dá naučiť zaobchádzať novým spôsobom. Učí nás ako nad ňou zvíťaziť a ako z nej urobiť silu, ktorú ovládame, a ktorá nám napokon slúži.
Ježiš obetoval bolesť svojmu Otcovi, ktorého tak nesmierne miloval, že z lásky k nemu prijal nielen ju, ale aj smrť na kríži. Načo však bola Otcovi potrebná táto obeta? Azda na dôkaz Synovej lásky? Ježiš ju priniesol za všetkých ľudí a apoštol Ján o tom píše: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Láska Otca i Syna boli ohňom, ktorý ako obetný oheň spálil bolesť a premenil ju na novú životnú silu.
Kresťania si Kristovu školu, v ktorej sa možno naučiť správne zaobchádzať s bolesťou, priblížili cez jeho Matku. V Cirkvi jestvuje oddávna úcta k Márii Bolestnej. V 13. storočí vznikla vo Florencii mužská rehoľa, ktorá si osobitne uctievala bolesti Panny Márie a približne v tom čase vznikla aj známa pieseň Stabat Mater Dolorosa - Stála Matka Bolestivá. Cirkevná synoda v Kolíne nad Rýnom roku 1260 zaviedla miestny sviatok Kráľovnej mučeníkov. V celej Cirkvi ustanovil sviatok Bolestnej Panny Márie pápež Benedikt XIII. v roku 1727.
Pre nás, Slovákov, je mimoriadne dôležité, že Sedembolestná je našou národnou Patrónkou. Úcta Panny Márie Sedembolestnej siaha až do tureckých vojen. Spomína sa rok 1564, kedy sa začala úcta Sedembolestnej v oblasti Šaštína. Šaštínskej svätyni sa dostalo zvláštneho vyznačenia Svätej Stolice, ktorá vydala v roku 1927 dekrét s názvom Slávna u slovenského národa stojí svätyňa... a na žiadosť slovenských biskupov ju v roku 1964 povýšila na Baziliku.
Titul Sedembolestná treba chápať v tom zmysle, že kresťania týmto číslom chceli vyjadriť mnohorakosť utrpenia Panny Márie. Sedem bolestí, ktoré sa v úcte Bolestnej Panny Márie spomínajú, sú tieto:
- Predpoveď Simeona: ...tvoju vlastnú dušu prenikne meč
- Útek Svätej Rodiny do vyhnanstva v Egypte
- Strata 12-ročného Ježiša v Jeruzaleme
- Stretnutie Márie s Ježišom na krížovej ceste
- Bolesť Márie pod krížom
- Máriino prijatie mŕtveho tela Ježiša po jeho sňatí z kríža
- Pochovanie Ježiša
Matka Sedembolestná nás vedie do Ježišovej školy utrpenia, aby sme v utrpení nepodľahli beznádeji, tupej ľahostajnosti či nezhromažďovali v sebe utrpenie ako výbušninu, ktorá sa kedykoľvek môže prejaviť ako ničivá sila. Mária nás učí utrpením vykupovať lepší a krajší život pre seba, pre slovenský národ, ale aj pre celý svet.
Z detských rokov poznáme postavu Old Shatterhanda, ktorý veľa rozprával Winnetouovi o kresťanskom náboženstve, ktoré v prvom rade hlása lásku a odpustenie. Raz mu zaspieval aj pieseň Ave Maria... a vysvetľoval mu, kto bola Panna Mária. Keď bol Winnetou v boji smrteľne zranený a zomieral povedal mu: Váš Boh je lepší ako náš Manitou, lebo váš Boh vám káže odpúšťať a milovať. Keď sa ho Old Shatterhand opýtal, čo by si želal, odpovedal: Zaspievaj mi tú krásnu pieseň o tej vašej Matke. Keď pieseň doznela, povedal: Krásna pieseň, teraz sa mi bude ľahko zomierať.
Aj to je jedna z ciest ako konkrétne vo svojom živote nasledovať tú, ktorú dnes oslavujeme. Odovzdať Bohu našu lásku, ale aj bolesť a slúžiť blížnym láskou a odpúšťaním. Vtedy sa nám bude ľahšie žiť, a aj zomierať.