Kontakt
25. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
Mk 9, 30-37
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mesiac september bol voľakedy pre dospelých, najmä pre rodičov, radostným mesiacom. Škola im odobrala starosť o deti a mohli si, v dobrom slova zmysle, od nich odpočinúť, keďže počas prázdnin mali ich neustále pod dozorom.
Dnes sa najmä veriaci rodičia až tak veľmi netešia, keď začala škola, lebo v nej môže veľmi utrpieť náboženská výchova ich detí. Keď vidia správanie sa ich spolužiakov a doma počúvajú od detí, čo robia, ako žijú, v duchu sa pýtajú: Čo bude z tých detí? Akí ľudia z nich vyrastú?
Do tejto ich starostlivosti a obavy nad deťmi vstupuje dnes Ježiš a vraví: Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.
Tieto slová vyriekol učeníkom, ktorí sa pred chvíľou po ľudsky rozprávali o tom, kto z nich je väčším a vyššie postaveným v apoštolskom zbore. Pán im dáva poučenie ako sa človek môže stať väčším a vraví: Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. Teda, kto chce byť veľkým, musí sa snažiť slúžiť ostatným tak, ako to urobil on. Povedal: Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. Tieto slová potvrdil na Golgote, kde v záujme všetkých ľudí obetoval svoj život. A práve to mu dávalo plné právo poúčať a povzbudzovať učeníkov.
Konkrétne im stavia pred oči jeden typ služby, ktorá je Bohu mimoriadne milá. Berie do náručia dieťa z ulice, neupravené, neučesané, neumyté, nevyobliekané, ako voľakedy deti chodili po ulici a vo vtedajšej spoločnosti patrili medzi tých posledných, spolu s otrokmi. Možno aj preto aramejská reč, ktorou Kristus rozprával, používala jednotný výraz pre dieťa i otroka. Dieťa objíma, pritúli si ho k sebe a hovorí: Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, prijíma mňa, ale aj nebeského Otca.
Táto Ježišova výzva ukazuje veriacim východisko zo septembrovej problematiky. Nebolo by správne, keby dospelí veriaci nariekali nad tým, že ich deti žijú v ateistickom prostredí, kde sa môžu pokaziť, ale majú sa riadiť Ježišovou výzvou: Prijať dieťa Ježišom vykúpené, Ježišom milované, Ježišovi patriace a vovádzať ho do Ježišovej viery na základe vlastného života a príkladu.
Možno si viacerí rodičia povzdychnú, že na dieťa im zostáva málo času. Mnohí aj majú pravdu, ale čas na dieťa si treba nájsť, lebo ono ho potrebuje. Dokonca, ono má právo na rodičovský čas a námahu! Niektorí môžu však oponovať: Čas si nájdeme, ale budeme ho vedieť voviesť do Ježišovej viery, keď nám samým chýbala náboženská výchova? Na túto námietku by Ježiš zopakoval to, čo povedal pri istej príležitosti: Nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť; ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. Čo tým chcel povedať? Keď dospelý veriaci človek chce svoj život viery preniesť na dieťa, Duch Svätý mu vždy vnukne ako to má urobiť. Hlavné je, aby chcel, aby mal záujem a ochotu prijať dieťa v Ježišovom mene.
Treba však zachovať jednu zásadu a tou je nepristupovať k dieťaťu hneď s katechizmovými otázkami, lebo tým by sme ho mohli odpudiť. Dostatok otázok a cvičení má aj v škole a často má toho „plné zuby“. Náboženstvo v prvom rade nie je učivo, ale zážitok a priateľstvo. Dieťa priam túži po priateľstve a zážitku. Treba mu rozprávať pekne, pravdivo a s nadšením o Ježišovi a voviesť ho do priateľstva s ním. Keďže priateľstvo spočíva v stretnutiach, naučiť ho modliť sa vlastnými slovami. Prví to však musia urobiť rodičia, ktorí sa majú pred dieťaťom modliť vrúcne a vlastnými slovami.
Páter Klemens Tilmann (1904-1984), nemecký teológ, chváli múdru mamičku, ktorá sa takto modlí s malou dcérkou: Erika, držím v rukách jabĺčko, pozeráme sa na naň a obdivujeme ho, aké je krásne a o chvíľu aj ochutnáme, aké je sladké. To náš nebeský Otec nás má tak rád, že chcel, aby sa takéto jabĺčka urodili pre jeho deti. Ale ešte nás má radšej, keď nám poslal svojho Syna, Ježiša. Poďakujme sa mu za to: Otče náš, ďakujeme ti za jabĺčka, ďakujeme ti za tvojho Syna, ďakujeme ti, že nás miluješ, a aj my ťa milujeme. Teraz jabĺčko zjeme a presvedčíme sa, aký si k nám dobrý, lebo si náš nebeský Otec.
Po modlitbách vlastnými slovami prídu na rad naučené modlitby, potom účasť na nedeľnej omši, prijímaní a u malých detí na krížiku. Keď sa dieťa dostane do priateľstva s Ježišom, ochotne príjme aj katechizmové učivo a samo bude vyhľadávať napr. náboženskú literatúru, rozprávky či filmy, primerané jeho veku.
Ako ďaleko sú od tohto modelu dospelí, ktorí priviedli dieťa k prvému prijímaniu a birmovke, a potom prehlásili: Už mám dieťa na poriadku! Ale je to pravda? Na poriadku bude až vtedy, keď sa s pomocou rodičov dostane k takej viere v Ježiša, že si na ňom založí svoj život, bude podľa neho zmýšľať, a tak ho milovať, že ho nič na svete od Ježiša neodlúči. To však možno dosiahnuť iba dobrým príkladom rodičov, ich vytrvalými modlitbami a trpezlivým poučovaním.
Uvedomujete si, milí rodičia, ale aj starí rodičia, prečo je to také záslužné pred Bohom? Uvedomujete si, že až vtedy sa stanete veľkými pred Bohom, keď poslúžite dieťaťu náboženskou výchovou? Robíte to alebo robili ste to, keď vaše deti boli malé?
Prosme Pána, priateľa detí, aby si rodičia privinuli deti k svojmu srdcu, venovali im svoj drahocenný čas a námahu, aby tak sa z nich stali milovaní synovia a dcéry nebeského Otca.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
