Všetci vieme, že Ježiš je láskyplný, milosrdný a dobrý. Vieme, že nikdy sa na svete nevyskytol lepší človek ako on a nik sa mu nikdy nevyrovnal v dobrote a láskavosti.

A hoci Ježiš je taký, v dnešnom evanjeliu vyslovuje prísne a tvrdé slová, keď hovorí: Kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.

Prečo Pán tak ostro, tvrdo a prísne hovorí? Nik z nás nepochybuje o tom, že sa muselo jednať o veľmi vážnu vec, ba o najvážnejšiu vec na svete, ktorá spočíva v tom, že nebeský Otec chce, aby sa už tu na zemi uskutočnilo Božie Kráľovstvo. To znamená, že človek má byť spokojný, zblížený a spríbuznený s Bohom, ale aj s človekom a žiada, aby na zemi zavládlo príbuzenstvo ľudí s Bohom a príbuzenstvo ľudí s ľuďmi. Taká je Božia vôľa. Dané príbuzenstvo sa dá uskutočniť len dobrotou, ktorá je nevyhnutne potrebná, veď o nej hovorí sám Ježiš: Kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Ježiš preto tak vysoko vyzdvihuje dobrotu, lebo ňou sa buduje naše zblíženie s Bohom aj s ľuďmi, a tým sa už tu na zemi buduje Božie kráľovstvo.

Z toho však vyplýva, že opak dobroty, zlo, je na prekážku zblíženia sa človeka s Bohom aj s ľuďmi, lebo ho odtrháva od Boha aj od ľudí. Preto Ježiš, hoci je absolútne dobrý a milostivý, tak prísne sa vyslovuje proti zlu a vraví, že človek má radšej stratiť to, čo mu je najdrahšie a najpotrebnejšie, napríklad ruku, nohu či oko, než aby stratil svoje zblíženie s Bohom a s človekom. Zároveň pripomína, že ten, kto by aj napriek tomuto upozorneniu miloval zlo a odtrhol by sa svojimi myšlienkami, slovami a skutkami od Boha aj od ľudí, ten zostane po smrti naveky od nich odtrhnutý a bude v ňom večne horieť bolesť z ich straty.

Takéto prísne slová o večnom, pekelnom, neuhasiteľnom ohni používa Pán proti tým, ktorí svojimi zlými myšlienkami, slovami, skutkami sa odtrhávajú od nebeského Otca aj od ľudí. Preto je naozaj potrebné radšej stratiť tu na zemi čokoľvek, čo nám je drahé, ako sa dopustiť zla, za ktoré človek stratí večný život.

Janko bol siedmak a v triede mal troch priateľov. Vždy po vyučovaní sa spolu stretli, hrávali sa, v jeseni si vyrobili veľkého šarkana a púšťali ho za dedinou. V lete sa zasa chodili spolu kúpať, v zime sánkovať, a keďže bývali na jednej ulici a stále boli spolu, všetci ich volali Štvorlístok. Zdalo sa, že nič na svete nerozdelí ich priateľstvo. A predsa, jeden zo Štvorlístka dostal zo zemepisu päťku a podozrieval učiteľa, že na ňom „sedí“. Nebola to však pravda, lebo on sa z lenivosti nepripravil. Zaumienil si, že sa učiteľovi pomstí. Priateľov s tým oboznámil a povedal im aj plán. Večer, keď sa zotmí, prelezie plot do záhrady, kde učiteľ býva a hodí mu do okna kameň. Zvyšný traja kamaráti majú dávať pozor či bude „čistý vzduch“. Janko mal však iný návrh, totiž, aby sa naučil otázku, ktorú nevedel, šiel za učiteľom a požiadal ho, aby ho ešte raz vyskúšal. Na ostatných to však nezabralo. Janka vysmiali, nazvali ho zbabelcom a povedali mu, aby sedel doma a medzi nich už viac ani nechodil. Janka to veľmi trápilo, lebo ich priateľstvo bral „na život a na smrť“. Dlho o tom rozmýšľal, ale napokon sa rozhodol, že už nebude medzi nich chodiť, hoci ho to bude veľmi bolieť, ale radšej stratí priateľstvo, než aby urobil to, čo je zlé.

Takéto prísne rozhodnutie vyžaduje dnes od nás Ježiš. Musíme stratiť čokoľvek na svete, ako sa dopustiť zla, ktoré by nás odtrhlo od neho.

Kde však na to zobrať silu, keď zlo je niekedy také príjemné? Našou silou je Ježiš, ktorý jasne hovorí: Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. A svätý Pavol v Liste Filipanom k tomu dodáva: Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. Pri každej svätej omši si všimnime aj modlitbu, ktorú kňaz prednáša po modlitbe Pána: Prosíme ťa, Pane, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame blaženú nádej a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Pomodlime sa ju v duchu s kňazom aj pri tejto svätej omši, ale zvyknime sa ju pomodliť aj inokedy a povedať: Pane, zbav nás zlého, zbav ma zlého!

A tak s Božou pomocou odstraňujme to, čo je zlé z našich myšlienok, slov a skutkov! Nenechajme sa zlom odtrhnúť od Boha aj od ľudí, ale snažme sa, aby dobré myšlienky, slová aj skutky nás s nimi spájali, a tak sme už na zemi okúsili Božie kráľovstvo!