Kontakt
27. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Pristúpili farizeji a pokúšali Ježiša. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“
Mk 10, 2-12
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Otázka manželskej nerozlučiteľnosti vždy bola aj bude aktuálna. Presviedčajú nás o tom štatistiky, ktoré tvrdia, že každé štvrté manželstvo sa rozpadáva. Spoločnosť, ale aj Cirkev sa snažia, nakoľko je to možné, zabraňovať tomu, a preto ponúkajú manželom poradne či rôzne duchovné programy, aby svoj úmysel dobre zvážili, lebo každá rozpadnutá rodina tým trpí a to už nehovoríme o deťoch, ktoré tým trpia najviac.
Prečo manželská nerozlučiteľnosť? Čo by povedalo mladé dievča alebo chlapec, keby jej milá či milý povedal pred svadbou: Nehnevaj sa, ale budeme iba dotiaľ spolu, kým si nenájdeme lepšiu partiu, lebo ja chcem žiť, užívať si, mať niečo zo života! Bola by to láska? Bol by to výsmech lásky! Je však vysoko pravdepodobné, že takéto slová pred manželstvom neodznejú, ale realita ukazuje, že takáto filozofia je u mnohých aktuálna, aj keď ju priamo nevyslovia.
Za Kristových čias bola, bohužiaľ, žena považovaná iba za predmet, vec, s ktorou mohol manžel disponovať ako ho napadlo a kedykoľvek ju mohol prepustiť. Preto Ježiš vyzýva ľudí ku krásnej ľudskosti, aby sa manželia vzájomne neopúšťali. Je to víťazstvo lásky nad sebeckosťou, že manželia sú si verní nielen v radostiach, ale aj v ťažkostiach, v nešťastí si pomáhajú a neopúšťajú sa, keď cesta ich spoločného života zarastie tŕním. Krása manželstva spočíva v tom, že manželia majú istotu, že niekoho majú, kto ich nikdy neopustí, a to ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a lásku, s ktorou vstupovali do manželstva, môže pretrhnúť iba smrť.
V konkrétnych prípadoch by však bolo neznesiteľným bremenom držať v manželstve človeka, ktorý je nasilu doň dohnaný alebo bol partnerom oklamaný. Diecézne cirkevné súdy, poprípade Rímska róta, čo je najvyšší cirkevný súd v manželských procesoch, berú do úvahy aj výsledky modernej lekárskej vedy, psychológie či psychiatrie. Často ide o choroby, ktoré robia z manželstva doslova peklo a ktoré sa neprejavili náhle, ale partner buď o nich nevedel alebo boli vedome maskované a zatajované, čo manželskú zmluvu urobilo neplatnou a také manželstvo na základe vážnej rozlučujúcej prekážky vlastne nikdy nevzniklo.
Problém manželskej zmluvy je komplikovaný aj tým, že sexuálne vzrušenie mladého človeka oslepuje, a preto nevidí alebo nechce vidieť charakterové nedostatky toho druhého. Manželstvo však môže prosperovať len v istote dodržania manželskej zmluvy vzájomnej lásky, úcty a vernosti až do smrti. Emocionálne vzťahy prejdú postupne do suchých stereotypov, čo múdro definuje istý francúzsky spisovateľ, ktorý hovorí: Manželstvo je inštitúciou, v ktorej manželia sa tri mesiace milujú, tri roky hádajú a tridsať rokov znášajú. Pravá láska nemusí byť doprevádzaná emocionálnymi výlevmi lásky, ale väzí v krásnom charaktere, ktorý partnerovi vždy chce dobre, nikdy ho neopustí, aj keď je mu nesympatický. Človek môže byť šťastný bez televízie, internetu, mobilu, automobilu, ale nemôže byť šťastný bez lásky.
V dnešnej dobe sa forsírujú skôr voľné zväzky a je zaujímavé, že ľudia strácajú záujem aj o manželstvá či už cirkevné alebo civilné. Pritom cirkevné zväzky uzavreté pred Bohom bazírujú na dodržiavaní krásnych zásad, ohľaduplnosti, na dobrom zaobchádzaní s partnerom, za čo je veriaci človek zodpovedný pred večným Sudcom. Veď v manželstve strávi celý život a od kvality partnerov závisí či sa manželstvo stane rajom alebo peklom. O vážnosti manželstva veľmi pekne hovorí ruské príslovie: Keď ideš na more prežehnaj sa raz, keď ťa volajú na vojnu dvakrát, a keď vstupuješ do manželstva trikrát!
Manželské šťastie nie je náhodilé, ale má svoje objektívne podmienky, ktoré môže iný človek zistiť z pozorovania konkrétnych manželstiev. Príde na to, že v šťastných manželstvách sú duše, ktoré sa snažia zachovávať krásne zásady a sú ohľaduplné. Na opačnej strane môže vypozorovať, že sú aj duše, ktoré vážne zásady neberú vážne, sú bezcitné, sebecké a tým je ich manželstvo nešťastné. Aj v dobrých manželstvách sa stávajú chyby, ale manželia si dokážu odpustiť a zahojiť rany. Osudovú chybu robia mladí ľudia, keď sa pozerajú iba na vonkajšiu krásu, pričom ich nezaujíma krása charakteru, čo je veľká chyba.
Dvaja zamilovaní ľudia cestovali električkou ku krstnej mame dievčiny. Vozeň bol preplnený a ona prosila milého, aby uvoľnil miesto starej panej, ktorá práve nastúpila. On však stisol jej rúčku a povedal: Keby bola mladšia, azda by som to urobil. Dievča sa zarazilo, ale nič nepovedalo. Pri vchode do činžiaku, v ktorom bývala krstná mama, povedala, že sa dobre necíti a pôjde k nej iba sama. Popoludní mládenec dostal SMS-správu s textom: Zriekam sa zväzku s človekom, pri ktorom by som sa večne musela báť, že som staršia a nehodná jeho galantného správania.
Dospievajúci vnuk sa pri príležitosti zlatej svadby spýtal dedka: Dedko, aké je tajomstvo šťastného manželstva? On mu povedal: Na začiatku sme boli šťastní, no čoskoro prišli hádky. A potom pokračovala babka: Ja som mu aj ušla, ale čoskoro sme zistili, že tým obaja trpíme. Vrátila som sa a rozhodli sme sa, že si denne budeme robiť nejakú radosť.
Manželstvo sa rozpadáva hriechom a rozvod je iba dovŕšením trhliny, ktorá sa rozširovala vzájomnými chybami, podozrievaním, hádkami, urážkami, v ktorých manželia často súťažia, kto z nich tomu druhému uštedrí väčšiu ranu. Liekom na tieto trhliny je iba hrdinskosť, obetavosť, modlitba a odpustenie.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
