Kontakt
28. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. Poznáš prikázania: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“
Mk 10, 17-27
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Masovokomunikačné prostriedky denne informujú o rozličných nešťastiach vo svete pri ktorých zahynú desiatky, ba až stovky ľudí. A keď k tomu pridáme tisíce ľudí, ktorí si denne zoberú život, môžeme mať pocit, že pre mnohých nemá zmysel pokračovať v žití, a preto sa pýtajú: Aký zmysel má môj život?
Dnešné evanjelium nám poskytuje vynikajúcu odpoveď, keď nám zvestuje Ježišove slová, ktoré adresoval neznámemu mladíkovi: Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!
Mladík bol zaujímavý tým, že od detstva zachovával Božie prikázania, čo však podľa Ježiša ešte nestačilo, keďže on prišiel zdokonaliť starozákonný poriadok. Prišiel povedať, že každý, kto chce patriť do jeho kráľovstva, musí sa prispôsobiť novozákonnému poriadku. Napríklad, v Starom zákone platilo, že vlastniť veľký majetok je prejavom Božej priazne, z čoho plynulo, že každý, kto bol bohatý, bol milý Bohu. Ježiš však tento poriadok obrátil a povedal, že Bohu je milý ten, kto je chudobný.
Prvým dôvodom tejto zmeny je, že odkedy sa Boží Syn stal človekom, nebeský Otec pozerá na všetkých ľudí ako na svoje deti. Apoštol Pavol o tom napísal aj Rimanom: Ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. Z toho vidíme, že nebeský Otec chce obdarovať všetky svoje deti, ale syn, ktorý vlastní veľké bohatstvo, nie je na obdarovanie odkázaný, dokonca oň ani nestojí. Z toho plynie, že práve bohatstvo človeka, ktoré sa stalo jeho bohom, akoby zabraňovalo Bohu, aby ho obdaril.
Druhým dôvodom je, že keď sa Syn Boží stal človekom, človek sa má ponášať na neho. Podľa teológie Dietricha Bonhoeffera (1906-1945), nemeckého protestantského teológa, ktorého obesili v koncentračnom tábore, Ježiša charakterizuje to, že tu bol pre iných. Preto každý, kto sa mu chce podobať, musí byť človekom pre iných. Kto má však veľké bohatstvo, ten je človekom iba pre seba, myslí iba na seba a ako egoista je opakom Krista. Preto Pán ukladá mladíkovi radikálnu požiadavku: Choď, predaj všetko, čo máš a rozdaj chudobným.
Táto Pánova výzva platí aj nám, a ak chceme, aby náš život mal zmysel, musíme aj my rozdávať. Možno si niekto povie: Ja, čo som si ťažko niečo nahonobil, mám rozdávať? Ak sa však nad tým hlbšie zmyslíme, uznáme, že treba rozdávať. Tu sa nejedná iba o hmotné veci, ktorých majú ľudia pomerne dosť, ale najmä o duchovné dary či už je to úsmev, pozdrav, pozornosť, odpustenie, potecha, pomoc, obviazanie rany..., lebo práve v tej chvíli pocítime blažený pocit, ktorým vystrojil sám Boh každý náš dar a dobrý skutok. A keď niekto často obdarúva, blaživé pocity sa v ňom zbiehajú, skladujú, hromadia a tým v ňom narastá celkový pocit pohody a šťastia.
Pravý opak sa deje v človekovi, ktorý je egoista a myslí iba na seba. Ten má nedostatok dobrých pocitov, dokonca v ňom vznikajú pocity osamelosti, opustenosti, smútku a pocity púšte ako hovorí Francis Jammes (1868-1938), francúzsky básnik a prozaik. Smutné štatistiky konštatujú, že práve tieto nepríjemné pocity samoty bývajú najčastejšou príčinou samovrážd. Stovky ľudí denne odchádzajú dobrovoľne z tohto sveta, pretože hoci mali všetko, na čo si len pomysleli, trpeli nedostatkom blaživých pocitov, ktoré Boh dáva zažiť tým, ktorí dokážu rozdávať.
K prirodzenému dôsledku rozdávania pripája Ježiš to najhlavnejšie, že totiž v tej chvíli, keď rozdávame iným, sami sa otvárame pre Božie obdarovanie, lásku a priazeň. Ježiš túto skutočnosť vyjadril krásnou vetou, ktorú adresoval onomu mladíkovi: Budeš mať poklad v nebi a ďalej vyhlásil, že pri poslednom súde ľuďom, ktorí obdarovávali, večný Sudca povie: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.
Lope de Vega (1562-1635), najvýznamnejší dramatik Zlatého veku španielskej literatúry, ležal na smrteľnej posteli. Jeho život mu ako film prechádzal pred očami. Mal veľa úspechov a celý život ho ľudia zahŕňali potleskom. Nadchol ich viac ako tisíc divadelnými hrami. Žil iba pre úspech. Nemal teda byť na konci tak úspešného života spokojný? Keď sa blížila jeho posledná hodina, videl veci odrazu inak. Ale ošetrujúci lekár mu plný údivu povedal: Môžete zomrieť šťastný. Svet na vás nezabudne, vojdete do dejín ako veľký človek. Pán doktor, povedal zomierajúci, teraz už uznávam, že pred Bohom je iba ten veľký, kto má dobré srdce. Ako rád by som teraz dal všetky úspechy života za to, aby som mohol urobiť o jeden dobrý skutok viac.
Dnes sme vo svetle Ježišovej náuky prišli na to, že opravdivé kresťanstvo nespočíva v náboženských vedomostiach, dokonca ani v zachovávaní Božích prikázaní, ale v osobnom vzťahu k nebeskému Otcovi skrze Ježiša a v živom vzťahu k ľuďom pre Ježiša. Tu treba povedať, že v centre tohto vzťahu je Ježiš, a až z tohto vzťahu pramení všetko ostatné. Sú to naše náboženské vedomosti, zachovávanie prikázaní a dobré skutky. Opravdivé kresťanstvo je vzťah a takto chápané kresťanstvo má byť zmyslom nášho života.
Zamyslime sa v dnešnú nedeľu nad tým, čo je zmyslom môjho života?
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
