Kontakt
29. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
K Ježišovi pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“ Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Mk 10,35-45
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Byť veľkým, prvým, obdivovaným... je asi túžbou, ktorá tkvie viac-menej v každej ľudskej duši. Byť pekná, krásna, pôvabná... sa skrýva ako tajné prianie v mnohých ženských srdciach. Čo všetko sú ľudia schopní podniknúť, len aby sa toto ich tajné prianie splnilo? Azda aj my nachádzame v sebe podobné túžby a neostýchajme sa k nim priznať. Sú to túžby, ktoré do ľudského srdca vložil sám Boh, ale iba on jediný má právo rozhodnúť, v čom spočíva skutočná veľkosť, prvenstvo, krása či pôvab človeka. Robí to cez svojho Syna v dnešnom evanjeliu.
Ježiš vyhlásil: Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.
Ježiš formuluje, že opravdivé prvenstvo a veľkosť človeka pred Bohom spočíva v tom, keď slúži ostatným. Tieto slová vyriekol v dobe, kedy ľudia služby iným pokladali za to posledné na svete. Napríklad, vtedajší pohanský filozof Seneca hlásal: Hanba je skloniť sa k chudobnému! Podobnú myšlienku o vtedajšom správaní nachádzame aj v Ježišovom podobenstve O milosrdnom Samaritánovi: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. V tomto prípade dokonca zlyhali kňaz aj levita. Zaujímavé je, že čo ľudia pokladali za posledné na svete, to Ježiš vyhlasuje za prvenstvo a opravdivú veľkosť človeka.
Ježiš toto tvrdenie nielen vyhlásil, ale aj sám na sebe ukázal. Nik nepochybuje, že bol najväčším z ľudí, od ktorého narodenia sa počítajú roky a kto z veľkých a slávnych mužov má na zemeguli toľko obrazov, sôch a pomníkov ako on? Každý kostol, každý kríž na veži, na hrobe, pri ceste, na stene či na ľudskej hrudi je pomníkom najväčšieho človeka, ktorý žil na tomto svete. A hoci bol jedinečne veľkým, predsa nepachtil za poctami, nezháňal sa po dajakom prvenstve či sláve, ale zobliekol si vrchné rúcho, opásal sa zásterou, nalial vody do umývadla, umýval apoštolom nohy a utieral ich, čo vtedy robili iba otroci svojim pánom. Keď im nohy poumýval, povedal im: Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ“ a: „Pane“ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.
Túto veľkú službu preukázal apoštolom Boží Syn, ktorý si na druhý deň dal do hlavy vtlačiť tŕňovú korunu a napokon sa nechal pribiť na kríž, aby všetkým ľuďom poskytol službu tým, že namiesto ich nevernosti a neposlušnosti voči nebeskému Otcovi, preukázal mu vernosť a poslušnosť. Ježiš tak dokázal, že svoju veľkosť a prvenstvo videl v službe ostatným ľuďom, a preto o sebe vyhlásil: Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.
Aby sme na tento príklad jeho života nezabudli, ustanovil pre nás svätú omšu, kde sa ustavične pred očami našej viery sprístupňuje jeho služba, preukázaná ľudskému pokoleniu smrťou na kríži. Preto v omši Cirkev rukami kňaza láme hostiu, aby sa naznačilo, že Ježiš sa celkom láme pre iných, aby im poslúžil. Zároveň sa nám ponúka vo svätom prijímaní, aby sme vo vrúcnom zjednotení s ním, slúžili iným.
V knihe Dejiny spásy hovorí istý inžinier: Keď kráčam ráno do práce, moje srdce je naplnené Ježišovým Duchom, s ktorým som sa stretol pri svätej omši. Naplnený týmto Duchom preukazujem úctu šéfovi, kolegom, vrátnikovi a vôbec všetkým, s ktorými prídem počas dňa do kontaktu. Každému zaželám dobý deň a všetkých srdečne pozdravím. Potom si otvorím pracovný stôl a pripravujem si pomôcky. Robím to tak, akoby som si pripravoval oltár, na ktorom budem slúžiť omšu svojej celodennej práce a ňou chcem slúžiť iným, a tak poslúžiť samému Pánovi. A to, čo robím, robím s radosťou, aby to bolo na prospech všetkých a na oslavu môjho Pána.
Aj tento muž potvrdzuje, že v službe iným spočíva opravdivá veľkosť a krása človeka. Tu treba hľadať svoju veľkosť, prvenstvo, krásu aj pôvab.
Prosme Pána, aby nás posilnil v službe ľuďom a v tomto týždni sa usilujme preukazovať službu iným, aby sme ochutnali a spoznali, aká je veľká a krásna služba v Božích aj v ľudských očiach.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
