Kontakt
30. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z odchádzal Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.
Mk 10, 46-52
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každé dieťa, len čo sa naučí rozprávať, začína sa vypytovať. Otázok je často toľko, že mnohokrát sa už dospelému nechce na ne ani odpovedať. Dieťa však v kladení otázok neprestáva ani vtedy, keď rastie či dospieva. Vtedy sa však stávajú čoraz ťažšími a ťažšími. S otázkami neprestáva ani v dospelom veku a formuluje ich veľmi vážne. Napríklad: Načo jeme, pracujeme, žijeme, aký zmysel má náš život?
Iste mi dáte za pravdu, že najťažšia otázka je tá o zmysle života. Keby nám ju niekto položil, ako by znela naša odpoveď? Zmysel môjmu životu dávajú deti ... Chcem niečo urobiť pre spoločnosť ... Chcem po sebe zanechať dajakú hodnotu ... Chcem si niečo užiť ... Chcem sa zaistiť na staré kolená …
Tieto odpovede by iste vystačili, keby sa človekovi dobre vodilo. Keď by ho však postihlo dajaké nešťastie, stali by sa problematické, ba až bezcenné. A keby sa ocitol pred bránou smrti, na danú otázku by asi mlčal, alebo by sa priznal, že stojí akoby v tme a v danej otázke mu chýba svetlo.
Aj dnešné evanjelium predstavuje človeka bez svetla, ktorý volá o pomoc k Ježišovi. On sa ho pýta: Čo chceš, aby som ti urobil? A slepec na to: Rabboni, aby som videl!
Táto udalosť má veľký význam aj pre nás. My, chvála Bohu, máme zrak viac-menej v poriadku, ale nemáme v sebe dosť svetla, aby sme jednoznačne dokázali odpovedať na otázku: Načo sme na svete? Kde nájdeme odpoveď? Vo vede, technike, kultúre, medicíne? Tam by sme ju hľadali márne. Treba ju hľadať vo viere. Viera uzdravila slepého a priniesla mu svetlo. Viera odpovie aj nám a dá nám svetlo, lebo Ježiš je ten istý včera, dnes aj naveky a koná vždy rovnako. Veď o sebe jasne vyhlásil: Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.
Vynára sa tu však otázka: Čo je tá viera, ktorá prináša svetlo? Odpoveď je opäť v dnešnom evanjeliu a dáva nám ju Bartimej, Timejov syn. On kričal: Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Ježiš zastal a povedal: Zavolajte ho! Zavolali slepca a vraveli mu: Neboj sa! Vstaň, volá ťa! On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: Čo chceš, aby som ti urobil? Slepec mu odpovedal: Rabboni, aby som videl! A Ježiš mu povedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď videl a šiel za ním po ceste.
Tento úryvok so všetkým, čo obsahuje, je viera. Pozor! Viera nie je zápisom v Matrike pokrstených, či pozostávajúca z dajakých vedomostí z Katechizmu, Biblie alebo náboženskej výchovy. Ona je: Prísť k Ježišovi, prosiť ho o svetlo, vložiť svoj život do jeho rúk, dôverovať mu a nasledovať ho. Táto viera uzdravila slepca a iba táto viera uzdraví aj nás. Možno si niekto vzdychne: Aj ja túžim po takejto viere, ale ako sa dostanem k Ježišovi? Slepec sa mal, keď Ježiš prechádzal neďaleko od neho. Ľahko mu bolo k nemu prísť. Ale ja kam mám ísť za ním? Do Jeruzalema? Do Večeradla? Na Kalváriu? K jeho hrobu? Nie, tam by to bolo ďaleko! On kráča k nám, ide nám celkom v ústrety a celý svoj život nám sprítomňuje tu, v chráme, na tomto svätom mieste, na tomto obetnom stole a v tomto svätostánku. A hoci je jeho prítomnosť medzi nami neviditeľná a nepochopiteľná, ľudia sa tak oduševnili za neho, že nad jeho oltárom a svätostánkom postavili tisíce prekrásnych chrámov.
Keď prišli prví kresťanskí misionári do Anglicka kráľ Edwin Northumbrijský (586-633) si zavolal mudrcov a pýtal sa ich, či majú prijať alebo odmietnuť kresťanstvo. Jeden z nich mu takto odpovedal: Predstav si, že sedíš v tuhej zime na hostine vo vykúrenej a osvetlenej miestnosti a vtom vletí dovnútra skrehnuté vtáča, preletí miestnosťou a vyletí von. Iba chvíľu trvalo, keď sa ocitlo v teple a svetle a bolo mu dobre. Keď však vyletelo von, opäť bolo v tmavej zimnej noci. Podobne je to aj s ľudským životom. Nevieme, čo je pred ním, ani čo príde po ňom. Temný je náš začiatok aj koniec. Ak nám ponúkaná viera prinesie svetlo a teplo do tmy a chladu, treba ju prijať.
Uvedomujeme si, že kostol, viera a šťastie spolu súvisia? Uvedomujeme si, aké veľmi potrebné je nedeľné stretávanie sa s Pánom pri svätej omši? Lebo tu, v chráme, vo svetle viery spoznávame a chápeme, načo žijeme. Tu, v chráme, si uvedomujeme, že spolu s Ježišom a s ostatnými ľuďmi kráčame k Otcovi, ktorý je nekonečne veľký, bohatý a láskavý. Uvedomujeme si, že náš nebeský Otec nám chce darovať svoju nekonečnú lásku, krásu, radosť, blaženosť a večné dedičstvo?
Nech teda viera, ktorú nám priniesol Kristus je naozaj svetlom, silou a oporou nášho pozemského života, ale zároveň aj zárukou večného života.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
