Stretol som na ulici známeho a pýtam sa: Ako sa máš? On na to: Idem z práce, ba doslova z nej utekám. Nedá sa tam vydržať. Toľká nenávisť, nevraživosť, upodozrievanie, neláska. Ľudia na seba doslova pľujú. Ale nie všetci sú rovnakí. Mám aj kolegov, ktorí prinášajú medzi ľudí trocha humoru, dobroty, zmierlivosti a priateľstva. Tým som naozaj vďačný. Dokonca som sa pristihol, že sa ich snažím napodobňovať. Vo svetle tohto rozhovoru najlepšie vynikne význam a úloha svätých v našej spoločnosti. Svätí sú evanjeliom písaným zlatými písmenami, sú žiarivé dôkazy Božej prítomnosti vo svete. Boh ich omilostil, aby vydávali svojím životom o ňom svedectvo.

Pred malou chvíľou sme si vypočuli veľmi zaujímavé, ale nie vždy správne chápané evanjelium. Ježiš blahoslaví určitých ľudí za to, že svojím správaním predurčujú sa k večnej blaženosti. Podľa Matúša bolo osem blahoslavenstiev, podľa Lukáša štyri. Všimli ste si, koho Ježiš blahoslavil? Nie sú to umelci ani inteligenti, nie sú to ľudia s peknou postavou a tvárou, ani tí, ktorí nadobudli veľké vzdelanie a významné miesto v spoločnosti. Ježiš blahoslaví tých, ktorí prinášajú medzi ostatných pokoj a zmierenie, ktorí sú bez faloše a majú radi pravdu, ktorí sú spravodliví a milujú aj nepriateľov, ktorí sú tichí a zhovievaví.

Ježiš v týchto blahoslavenstvách vypočítal ľudské vlastnosti, pre ktoré je Boh ochotný darovať večnú blaženosť. Keď však zoberieme do ruky evanjeliá, dočítame sa v nich práve o týchto vlastnostiach, aj to, ako si ich Ježiš veľmi vážil a často o nich rozprával. Vyzdvihol človeka, ktorý má porozumenie s inými, vie zabudnúť na urážky a dokáže prinášať do sveta úsmev. Má tiež dar zmierovať rozvadených a ujať sa osamelých, nesympatických, hundravých, starých a chorých. Dokáže potešiť zarmútených, pozdvihnúť skleslých a poradiť neskúseným. Blahoslavenstvá nie sú však vrodené, ale vlastní ich iba ten, kto ich nadobudol často úmorným bojom so svojou povahou, vytrvalou prácou a modlitbou.

Niekto by mohol namietať, či nie je priodvážne tvrdiť, že medzi blahoslavených patria tí, ktorí urobili niekomu dajakú „službičku“. Nebagatelizuje sa tým Božie slovo? Hľadajme na túto otázku odpoveď vo Svätom písme. Ježiš hovorí, že odmení toho, kto podá blížnemu pohár vody a Peter v 1. liste píše, že láska zakrýva mnoho hriechov. A hľadajme odpoveď aj v živote svätých. Oni nasledovali Boha v jeho milosrdnej láske, slúžili blížnym a tým vlastne samému Kristovi. V Písme, ale aj v životopisoch svätých je jasný dôkaz, že Boh odmení tých, ktorí mu slúžili. A tu si môžeme uvedomiť, že svätosť je na dosah ruky nám všetkým a nielen tým, ktorí sa zriekli manželstva a utiahli sa do samoty kláštora, prípadne sa stali kňazmi. Všetci bez rozdielu môžu a majú žiť podľa blahoslavenstiev v tom prostredí, kde ich postavila Božia prozreteľnosť. Veľmi pekne hovorieval pápež Ján XXIII.: Svätým sa môže stať každý človek, tak ten s biskupskou palicou, ako onen s metlou v ruke.

Ako som doteraz žil? Ako som slúžil svojim blížnym? Ako som zachovával blahoslavenstvá? Mám pocit, že za doterajší život by ma Boh odmenil titulom svätý?

Istá pani, ktorá sa už dlhé roky venuje charitatívnej činnosti, hovorí: V dobe neistoty a pochybností vo viere ma udržali v Cirkvi len príklady svätých. A jedno 24-ročné dievča sa vyjadrilo: Keby som životopis svätej Terezky Ježiškovej čítala ako 17-ročná, dnes by som bola úplne iná. Terézia Benedikta od Kríža - Edit Stein (1891-1942) patrónka Európy, ateistka židovského pôvodu s hlbokým filozofickým vzdelaním, snažila sa zaoberať myšlienkami na Boha. Pri čítaní životopisu svätej Terézie z Ávily sa jej razom rozplynuli všetky pochybnosti o otázkach viery, dala sa pokrstiť, vstúpila do rádu Karmelitánok a napokon zomrela v nacistickom tábore v Osvienčime v plynovej komore.

Vidíte, aké zázraky dokážu robiť svätí, akým obohatením a stálym prameňom motivácie sú pre náš život? Snažme sa ich napodobňovať ustavičnou službou Bohu a blížnym a tak sprítomňovať svetu Krista.