Kontakt
Spomienka na Všetkých zosnulých veriacich – v roku B
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“
Mt 25, 1-13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Medzi rehoľami existujú niektoré, ktoré sa vyznačujú veľkou prísnosťou. Členovia rehole žijú v neustálom mlčaní, v práci a v modlitbe. Jedna zvlášť prísna rehoľa vyniká tým, že jej členovia, keď sa stretnú, tak sa pozdravia slovami: Memento mori! – Pamätaj na smrť!
V našich mestách a dedinách nám túto skutočnosť pripomínajú cintoríny. A hoci tu panuje hrobové ticho, doslova nám, živým, kričia: Pamätajte na smrť!
Smrť pracuje bez oddychu, bez prestania, nehľadí, či je niekto mladý alebo starý, zdravý alebo chorý, bohatý alebo chudobný, milovaný alebo nenávidený, pripravený alebo nepripravený. K tomuto konštatovaniu nás privádzajú aj liturgické čítania dnešného dňa a upozorňujú slovami samého Krista: Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.
A naozaj, smrť príde vtedy, keď to človek najmenej čaká. Čo si však zoberie na druhý svet? Skúsme v duchu otvoriť niektoré hroby na cintorínoch. Sú tam tí, ktorí vynikali krásou – kde sa však podela? Sú tam boháči – ale kde je ich bohatstvo? Sú tam panovníci – kde je ich moc? Sú tam učenci a mudrci – kde sa ale podela ich múdrosť? K týmto úvahám sa pridáva aj sv. Augustín, ktorý hovorí: Máš majetok, si hrdý na svojich predkov, na krásu, dôstojnosť, učenosť? Pozri sa len na seba a uvedom si, že zomrieš, všetko tu necháš, nič si z toho do hrobu nevezmeš. Chápeme, aký odkaz nám zanecháva cintorín? Všetko na svete hynie a do hrobu si nič so sebou nevezmeme. Možno mnohí ľudia pri týchto slovách zosmutnejú, lebo ťažko sa im lúči so životom a s radosťami, ktoré prináša. Kde hľadať útechu? Čo zmierni našu bolesť a strach? Je to kríž! Na cintorínoch sveta ich stoja milióny a z nich sa nám prihovára ten, ktorý jediný má právo nás utešiť, lebo jeho útecha je trvalá.
Stará legenda hovorí, že keď Ježiš kráčal s krížom na Kalváriu, chcel si pred jedným domom oddýchnuť. Majiteľ domu sa však na neho osopil a odohnal ho. Keď Ježiš počul, že ho odháňa, smutno sa naň pozrel a odišiel. Od tej chvíle však onen človek nemal pokoja, cítil Ježišov pohľad vo svojej duši a zostal veľmi smutný. Odišiel z domu, blúdil po krajine, ale pokoj nenašiel. Nešťastný a zúfalý sa vrátil domov. Pred jeho domom, odkiaľ kedysi odohnal Krista, stál kríž. Akonáhle ho uvidel, padol na kolená a objal ho. Vtedy pocítil v duši pokoj.
Cítime aj my nepokoj v srdci? Máme pred smrťou strach? Postavme sa pod kríž a počujme Ježišove slová: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.
Cirkev nám ale v dnešný deň chce pripomenúť aj povinnosti voči zosnulým. Možno si niekto povie: Ale veď som dal nad hrob postaviť mramorový pomník, sú tam vždy čerstvé kvety a zažaté sviece. Myslíte si však, že to stačí? Zomrelí potrebujú duchovné pomníky, kvety a sviece. Sú to naše modlitby, obety, sväté omše, dobré skutky, sebazapierania a aj odpustky, ktoré im v tieto dni môžeme darovať. Veď už starozákonná kniha Machabejcov múdro píše: Veď keby sa nebol (Júda Machabejský) nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Keď sa však prechádzame po cintorínoch a vidíme množstvo zanedbaných hrobov, je nám jasné, že na tých, ktorí tam odpočívajú, sa už dávno zabudlo. Netýka sa to aj mňa? Nezabudol som na zosnulých členov rodiny, priateľov a dobrodincov? Ako sa im odmieňam za to, čo pre mňa urobili? Starám sa o ich hroby? Modlím sa za nich? Dám za nich sláviť sväté omše? Dal so za niekoho z blízkych sláviť aj Gregoriánske sväté omše?
Buďme milosrdní k našim zosnulým a pomáhajme im. Povzbudzuje nás k tomu sám Ježiš, keď hovorí: Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
