Sviatok Svätého Štefana – v roku B
Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.
Sk 6, 8-10; 7, 54-60
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Chlapcovi sa zapáčilo dievča a bola z toho vážna známosť. Kamaráti do neho dobiedzali: Počuj, a ty si kde nechal oči, keď si ju chceš zobrať? A on na to: Keby ste vy mali moje oči, všetci by ste ju chceli! Mal veľkú pravdu, lebo jeho oči mu sprostredkovali túto osobu ako milú, s ktorou chcel žiť.
Pozastavme sa dnes nad človekom, ktorý má tiež zaľúbené oči, a tak sa zadíval do priateľstva s Kristom, že je verný svojej láske. Štefan je mladý, vedú ho za mesto a chcú, aby sa zriekol priateľstva s Kristom. On to odmietne a oni dvíhajú kamene. Vie, že keď ho niekto dobre trafí, zabije ho. Priateľstva sa však nezriekne a ono naberá takú silu a účinnosť, že viac si váži Boha ako svoj mladý život.
My by sme sa možno začudovane spýtali: Štefan, kde máš oči? On by mohol odpovedať: Keby ste mali moje oči, všetci by ste tak konali. Radšej by ste sa nechali trafiť kameňom ako si dať vytrhnúť priateľstvo s Bohom. A práve tu sa približujeme k veľkej pravde, ktorú nám oznamuje aj Ježiš: Nie vy budete hovoriť; ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. U Štefana prehovoril Duch nebeského Otca láskou a dobrotou: Pane, nezapočítaj im tento hriech. Hľa, aký veľký je človek spriatelený s Bohom!
Priateľstvo s Ježišom je dopriate aj nám a robí nás inými. Ako mladého chlapca robí zaľúbenie sa do dievčaťa iným, ako matku robí zaľúbenie sa do dieťaťa inou, tak nás robí inými zaľúbenie sa do Boha. Tak tomu bolo aj v prípade svätého Justína, ktorého pred mučeníckou smrťou za vlády Marka Aurélia predviedli pred rímskeho prefekta Rustica, nepriateľa kresťanov. Rusticus mu povedal: Keď budeš teraz bičovaný, myslíš, že prídeš do neba? Ja si to nemyslím, ja to viem, znela odpoveď. Cesta do neba ide cez vernosť tomu, čo je správne, ide cez spravodlivosť, pravdovravnosť, roznášanie radosti a šťastia na tomto svete.
Dnes vidíme dvoch hrdinov – Štefana a Justína. My, chvála Bohu, nežijeme v časoch, keď by nás niekto pre vieru bral na mučenie a hrozil nám zabitím. Skôr žijeme v prostredí, kde na nás padá všednosť. Veď aj dvaja ľudia, ktorí sa majú radi a neskôr si zovšednia, dokážu sa rozviesť. Je to tak ako keď máte doma poupratované, ale jemný prach vám dokáže úplne zaprášiť celý byt. Musíte zobrať prachovku a poutierať ho, aby zmizol.
To potrebujeme aj vo všednom živote, lebo aj tam je prach, ktorý sa usadzuje na naše priateľstvo s Kristom a my ho musíme odstraňovať. Lebo ak sa prestaneme modliť, utužovať priateľstvo s Ježišom cez sviatosť zmierenia a Eucharistiu, tak zapadne prachom všednosti a my nebudeme živení Božím Duchom, lebo mu zabránime pôsobiť v našom živote.
Budeme sa podobať mládencom, ktorí sa smiali kamarátovi z jeho lásky. Aj my sa budeme smiať úprimne veriacim ľuďom a povieme im: Kde máte oči, keď v týchto časoch ešte veríte? Ale ak budeme úprimne veriacimi, posmievačom ľahko povieme: Keby ste mali moje oči viery, aj vy by ste si chránili priateľstvo s Kristom. Každý si chráni a bráni to, čo je v ňom veľké v láske. Čím je láska väčšia, tým je väčšia aj jej obrana.
Spytujme si v tomto duchu svoje svedomie: Aké mám oči viery? Nezapadlo moje priateľstvo s Bohom?
Kiežby sme v každej životnej situácii dokázali povedať: Keby ste mali moje oči, aj vy by ste milovali Boha!