Zjavenie Pána – v roku B
Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Lk 2, 16–21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Židovský filozof a teológ Martin Buber (1878-1965) v jednej zo svojich poviedok rozpráva ako sa vnuk rabína Barucha hral s iným chlapcom na schovávačku a myslel si, že sa mu tak dobre schoval, že ho nemôže nájsť. Ale keď vyliezol z úkrytu zistil, že ho vôbec nehľadal. S plačom pribehol k dedkovi a žaloval sa, že kamarát sa s ním nechce hrať. Vtedy sa aj v očiach rabína objavili slzy a povedal: Aj Boh hovorí: Ja som v skrytosti a nik ma nechce hľadať.
Prečo sa deti radi hrajú na schovávačku? Chcú vyskúšať dospelých či si všimnú, že zmizli a či ich budú hľadať. Dospelý na nevypovedané otázky dieťaťa odpovedá činom. Hru prijme alebo odmietne, hľadá ho alebo je rád, že má na chvíľu od neho pokoj.
Aj dnešné evanjelium rozpráva o hľadaní dieťaťa. Mudrci opustili vlasť a vydali sa do neznáma. Stretávajú sa s ľahostajnosťou tých, ktorých predsa nejaké dieťa nemôže vyviesť z miery a s nenávisťou tých, pre ktorých môže byť nepohodlné. Do určitej miery je to každodenný príbeh. Boh je skrytý nášmu zraku a my ho musíme znova a znova hľadať a objavovať. Našou hviezdou pri hľadaní môže byť stretnutie so vzácnym človekom, slová Písma či možnosť dobrých skutkov.
Evanjelista nám rozpráva ako sa ku skrytému Mesiášovi postavili politickí a náboženskí vodcovia Izraela, a ako pohania. Ukazuje akýsi vzácny súboj medzi odvážnym hľadaním a chladnou ľahostajnosťou, medzi slepým odporom ku všetkému, čo je nové a vďačným prijatím nového, čo Boh predkladá ľuďom k objaveniu.
Matúš ale nechce podať iba správu o minulej udalosti, ale predovšetkým chce postaviť každého z nás pred rozhodnutie: Na ktorú stranu sa postavíš? Vydáš sa svojím životom hľadať Krista ako mudrci aj keď je to spojené s množstvom ťažkostí alebo sa usadíš ako Herodes či znalci zákona a uzatvoríš sa všetkému novému, čo ťa môže bližšie priviesť k Bohu?
Boha treba hľadať aj dnes. Nájdeme ho tam, kde by sme to najmenej očakávali. Boh je skrytým Bohom snáď práve preto, aby poznal či máme odvahu a chuť ho hľadať a niečo pre to aj obetovať. Aj pred 2000-rokmi ho mudrci nenašli na miestach oficiálneho kultu v Jeruzalemskom chráme, ale v zapadnutej dedine a uprostred najchudobnejších. Aj dnes sa Boh zjavuje v temnej noci samoty, vo chvíľach, keď človek nepozná východisko zo svojej situácie, a aj v tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti.
Keď mudrci našli dieťa, neostávajú dlho na mieste, kde našli šťastie po dlhom a namáhavom putovaní, ale odchádzajú a ich stopy sa navždy strácajú. Ale to, čo prežili pri hľadaní, bolo svetlom ich ďalšieho života a s ním pokračovali ďalej.
Dnešná slávnosť by mala byť pre každého z nás chvíľou nového rozhodnutia. Uznajme, že nestačí pravidelne a viac-menej pasívne prichádzať na miesta oficiálneho stretnutia s Bohom, lebo mnohí sa tu prakticky nikdy nestretnú s ním v Eucharistii. Podobajú sa znalcom zákona, ktorí vedeli, čo by mali urobiť, ale nič pre to neurobili. Ako to bude s nami? Prijmeme výzvu mudrcov k aktivite pri úsilí o priblíženie sa k Bohu?
Roku 1948 sa v Jordánsku pri Kumrane chlapcovi, ktorý pásol kozy, jedna stratila a pri jej hľadaní našiel v jaskyni niekoľko nádob plných zvitkov. Chlapec o rukopisy nemal záujem. Neskoršie sa zistilo, že sú to najstaršie rukopisy Svätého písma a majú miliónovú hodnotu. Keby chlapec bol poznal ich hodnotu, bol by pomohol sebe aj celej rodine. Poklad má iba vtedy hodnotu, keď ju poznáme.
Mudrci našli poklad a jeho hodnotu veľmi dobre poznali. Buďme vďační skúsenostiam ľudí, ktorí sa pred nami pri hľadaní pokladu pravdy pokúšali o verné kresťanstvo. Usilujme sa, aby nás pravda nútila k hľadaniu vlastnej cesty. Nech naša viera nie je pasívna, ale nech nás sprevádza na všetkých cestách po všetky dni nášho života!