1. pôstna nedeľa – v roku C
Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odvetil: „Napísané je: Nielen z chleba žije človek.“ Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ Ježiš mu povedal: „Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: „Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,“ a „vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.““ Ježiš mu odvetil: „Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.
Lk 4, 1–13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
S veľkou bolesťou musíme konštatovať, že pokoj v súčasnom svete sa udržiava rovnováhou zbraní. Nie je to však nehybná rovnováha, lebo armády sa neustále sledujú a akonáhle sa na jednej strane objavia nové zbrane, hneď sa na druhej strane vydávajú miliardy na výrobu takých istých, ak nie aj lepších.
Dnešné Božie slovo upozorňuje na zákerného nepriateľa nás všetkých, na diabla, ktorý ohrozoval samotného Krista v jeho poslaní a vieme, že neustále ohrozuje aj každého z nás. A čo robíme my? Zosmiešnili sme ho na strašidlo v bábkovom divadle a zaradili do ríše rozprávok, kde dokonca koná dobré skutky a pomáha ľuďom, lebo je hlúpy. Pritom si nevšímame jeho zbrane a neprestávame krútiť hlavou nad tým, prečo je toľko zla vo svete a prečo toľkí, čo vysoko stáli, tak hlboko padli. Ale ani my nie sme často schopní priznať si žiadnu slabosť a cítime sa byť v absolútnom poriadku, čo je dôvodom k vážnemu podozreniu, či vôbec ešte vieme rozlišovať dobro od zla a tým pádom sme pod silným vplyvom toho otca lži.
Ak chceme obstáť a splniť svoje kresťanské poslanie a raz dosiahnuť odmenu víťazov, musme si dobre všímať taktiku a výzbroj tohto nepriateľa, aby sme sa mu vedeli brániť. Pomôže nám k tomu jeho boj s Kristom, ktorého chcel premôcť za každú cenu a vyskúšal na ňom všetky svoje triky a metódy, lebo čo sa týka jeho zbraní, používa tie najúčinnejšie.
Prvý diablov taktický ťah je: Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom. Upriamuje pozornosť len na hmotné potreby a človeka nabáda k tomu, aby všetky svoje sily vynaložil na ich dosiahnutie. Boha pri tom samozrejme nepotrebuje a nemusí mu vôbec venovať pozornosť. A o tom, že tento spôsob pokúšania je veľmi častý aj v súčasnosti, presviedčame sa denno-denne. Preto sa pýtajme: Záleží mi v prvom rade na mojom vzťahu k Bohu? Viem si nájsť čas na dennú modlitbu, na nedeľnú bohoslužbu a na čítanie Božieho slova? Spytujem si denne svedomie a uvažujem nad tým, či sú moje skutky naozaj v zhode s Božou pravdou alebo sa rozhodujem a žijem svojvoľne? Nájdem si čas na Boha?
Druhý taktický manéver diabla znie: Dám ti všetku moc a slávu, ak sa mi budeš klaňať. Tým zobúdza naše ambície, túžby po kariére, po moci, po sláve... Vieme ako u mnohých dnes tieto túžby znejú: vysoká škola, akademické hodnosti, vedúce posty v práci, v politike, športová či umelecká kariéra... Keď sa držíme iba týchto svojich snov, vtedy náš vzťah k Bohu vyzerá prinajmenšom tak, ako keby naša existencia závisela od toho, čím sme a nie od Boha.
Pekným povzbudením ako vzdorovať tejto diablovej taktike môže byť pre nás prípad jedného inžiniera, ktorý sa stal v nedávnej minulosti. Bol to dobrý odborník, ktorého, keď sa otváral nový závod, navrhli za riaditeľa. Členovia komisie s tým súhlasili, iba personálny riaditeľ mu povedal: Vo vašom posudku je veta, že máte náboženské presvedčenie, a aj s celou rodinou chodievate do kostola. Ako je tomu teraz? Po chvíli zamyslenia sa usmial a odpovedal: K podstatným zmenám neprišlo. Je to pravda. Keď vyšiel z miestnosti utekal za ním kolega, ktorý ho do funkcie navrhol, bol červený ako rak a začal mu neokrôchane nadávať s tým, že prečo neoklamal a je taký hlúpy!? Na druhý deň, keď inžinier prichádzal do práce úctivo ho zdravili aj tí, ktorí ho nikdy nezdravili…
Aké poučenie plynie pre nás? Musíme rozvíjať schopnosti, ktoré sme od Pána dostali, ale nie preto, aby sme stúpali vyššie, ale preto, aby sme iným slúžili. Opäť sa pýtajme: Nestratil som kvôli nejakej práci, vzťahu, závislosti či postaveniu svoje svedomie a spojenie s Bohom, bez ktorého som iba neplodnou ratolesťou?
Pri treťom pokušení mení diabol taktiku. Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň. Tomuto pokušeniu podliehame vždy vtedy, ak sa spoliehame na Božiu pomoc, ale pritom sa nestaráme, aby sme sa dozvedeli či súhlasí s našou činnosťou, s naším rozhodnutím, ba čo je najhoršie, niekedy to ani nechceme vedieť a z Boha si urobíme iba sluhu pri spĺňaní našich túžob. Pochopiteľne, že potom sa v takejto dôvere sklameme a zanevrieme na Boha, lebo nám nepomohol, keď sme ho potrebovali. Konzultujem svoje rozhodnutia s Bohom? Pýtam sa ho na jeho názor? Keď dostanem odpoveď, poslúchnem ho?
K diablovým pokušeniam je ešte potrebné zaradiť aj spokojný život v ťažkom hriechu na základe presvedčenia, že Boh je dobrý, že všetko odpustí, určite raz na penzii alebo tesne pred smrťou, veď predsa nepošle všetkých do pekla. Áno, Boh je nekonečne milosrdný a všetko odpustí, ale iba tomu, kto akonáhle si hriech uvedomí, robí aj pokánie. Lebo penzie sa človek nemusí dožiť a smrť môže prísť tak náhle, že si to ani neuvedomí. Kedy som naposledy pristúpil k sviatosti zmierenia? Keby som v tejto chvíli mal zomrieť, pochválil by ma večný Sudca za môj život?
Zamyslime sa a skontrolujme, či sme sa nedali premôcť niektorou z týchto diablových taktík a ozbrojme sa väčšou ostražitosťou a úprimnou modlitbou.