V každodennom živote sa stretávame s tým, že niekto sa robí „veľkým“. Povyšuje sa nad iných, vyhľadáva prvé miesta, čaká, aby ho ostatní zdravili a prejavovali mu úctu. Túžba „byť veľkým“ je aspoň trocha zakomponovaná v každom človekovi. Niektorí to však preháňajú, až je to nezdravé a odporné. Opravdiví ľudia totiž nepotrebujú o sebe hovoriť a upozorňovať na seba, že sú „veľkí“, lebo to o nich povedia iní.

V dnešnom evanjeliu nám nebeský Otec hovorí o Ježišovej veľkosti udalosťou, ktorú nazývame Premenením Pána. Aby sme jej lepšie porozumeli, potrebujeme sa pozrieť do histórie izraelského národa.

Sväté písmo nám predstavuje Mojžiša ako najväčšiu osobnosť u Židov, ako otca národa. On ich vyviedol na Boží rozkaz z egyptského otroctva a priviedol ich až na hranice zasľúbenej zeme. On vystúpil na horu Sinaj, aby tam od Boha prijal Desatoro a vyhlásil zmluvu medzi národom a Bohom. Zmluva znela v tom zmysle, že Židia sa zaväzujú zachovávať Božie prikázania a Boh ich za to bude požehnávať a odmeňovať.

Eliáš bol zasa najväčším židovským prorokom, lebo vieru, ktorú národ prijal skrze Mojžiša, napokon stratil, ale Eliáš im ju vrátil. Bolo to tiež na hore Karmel. Keď tri a pol roka nepršalo, Eliáš kázal kráľovi Achabovi, aby dal zvolať na horu ľud, a aby tam prišli aj pohanskí kňazi boha Bála. Prišlo ich štyristopäťdesiat a Eliáš bol proti nim sám. Navrhol postaviť dva oltáre, na každý položiť zabitého býčka a Bálovým kňazom povedal: Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte! Vzali teda býčka, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: Bál, vyslyš nás! Ale nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí! Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal. Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: Poďte ku mne! Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár, vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: Izrael bude tvoje meno. Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček. Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. Potom povedal: Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo! Nato vravel: I druhý raz! Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: I tretí raz! A spravili to aj tretí raz, takže voda tiekla okolo oltára aj jarček naplnila voda. Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť! Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: Pán je Boh! Pán je Boh! Takto Eliáš vrátil Židom vieru, ktorú stratili, a preto ho ctili ako svojho najväčšieho proroka.

A tak sa na hore Tábor zjavili vedľa Ježiša títo dvaja najvýznamnejší a najväčší Izraeliti. Keby sa nič iné nestalo, iba to, že Ježiš stál uprostred nich, apoštoli by sa z tohto postoja dozvedeli, že on je väčší ako Mojžiš a Eliáš. Boh však chcel o svojom Synovi zjaviť ešte čosi viac. Najskôr sa objavil oblak, ktorý v Písme vždy znamenal Božiu prítomnosť a naznačoval, že smrteľný človek nemôže nikdy vidieť Boha. Oblak pri Ježišovom premenení jasne hovorí, že tu účinkuje a je prítomný sám nebeský Otec, a aby to bolo úplne jasné, apoštoli počuli z oblaku aj jeho hlas: Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho! V tej chvíli im bolo všetko jasné. Spoznali, že Ježiš je najväčší, lebo je Boží Syn.

Aj v dnešnom svete sa Ježiš javí ako najväčšia osobnosť. Nikto iný nemá na svete toľko pomníkov a obrazov ako on. Veď si len pomyslime, koľko krížov je na cintorínoch sveta, pri cestách, na kostolných vežiach, v domácnostiach, na zlatých retiazkach, ktoré ľudia nosia? A to nie je všetko. Koľkí ľudia vo svete ho milujú? Kto dnes miluje cisára Augusta, Napoleona alebo Františka Jozefa? Dnes o nich máme iba strohé zápisy v dejepisoch a v múzeách. Ale Ježiša milujú milióny ľudí, zasväcujú sa mu, mnohí pre neho trpia, dokonca obetujú zaň aj svoj život.

Ježiš je teda aj dnešným svetom uznávaný. Zaujímavá udalosť sa odohrala v súvislosti so skupinou The Beatles. Začali módu dlhých vlasov, módu beatovej hudby a mládež sa za nimi doslova hrnula. Dievčatá túžili mať čo i len jediný ich vlas alebo nitku z obleku. Ich sláva bola úžasná, ale uprostred nej, jeden z nich vyhlásil: Beatles je väčší ako Kristus! A viete, čo nasledovalo? V katolíckych krajinách bojkotovali mladí ľudia ich vystúpenia, až napokon svoj výrok odvolali a časom sa aj rozpadli. Ich sláva spľasla ako mydlová bublina, ale Ježiš je stále ten istý, je najväčší na tomto svete.

Pôstna doba je vhodná na to, aby sme správne realizovali túžbu „byť veľkým“, ktorá je v každom z nás. Pravá veľkosť je, byť veľkým v Ježišovi.

Modlime sa: Pane, ty si najväčší, lebo si Boží Syn a svoju veľkosť si prejavil aj láskou na kríži. Daj, aby sme aj my boli opravdivými Božími synmi a dcérami, a tak prejavovali veľkú lásku k ostatným ľuďom.