8. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“
Lk 6, 39-45
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Otec zobral malej dcérke z rúčky bábiku, lebo chcel, aby už ju mohli okúpať a potom šla spať. Zrazu nastala veľká zmena. Z usmiateho dievčatka sa razom stalo plačúce dievčatko, ktoré zovrelo rúčku v päsť. Nechápalo, že otec jej chcel iba dobre a ona takto vyvádzala. My vieme, že zaťaté päste znamenajú, že človekom prešiel hnev. Najhoršie na tom je, že to nepozorujeme iba u druhých, ale mnohokrát sme to spozorovali aj u seba, pričom si myslíme, že zaťatím päste sa čosi zmení.
Čo Ježiš myslel pod výrokom: Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo?
Skúsme si predstaviť pohár mlieka, do ktorého kvapneme kvapku atramentu. Čo sa stane? Mlieko sa trocha zafarbí. Ďalšia kvapka ho však zafarbí ešte viac a ďalšie a ďalšie kvapky úplne zmenia jeho farbu, čím sa úplne znehodnotí. To sa deje aj v živote človeka. Jeho život je tiež rozvrstvený: rodina, práca, priateľstvo, záľuby, koníčky, vzťah k Bohu, spánok... Ak do niektorej vrstvy padne kvapka zla, začína sa život kaziť a ak kvapiek pribúda, stáva sa často neznesiteľným.
Prečo bol Ježiš populárny? Lebo všetky vrstvy jeho života boli podfarbené dobrotou a jeho srdce bolo plné lásky. Deti mu radi skočili do náručia, mladí ľudia sa s ním radi stretali, lebo z jeho osoby cítili, že ich má rád. A kto by nešiel rád k takému človekovi, z ktorého vyžaruje láska? Vycítili to starci, starenky, chorí a všetci túžili, aby sa ich dotkol, lebo sila jeho lásky uzdravovala. Veľakrát to bolo na tele, ale vždy na duši. Ako radi sa s ním stretávali aj hriešnici, ktorí túžili byť zbavení zla. Ježiš to, čo prežíval v Trojjedinom Bohu, prišiel ukázať aj nám, ľuďom.
A keď ho ľudia položili na kríž hrozilo, že ich nenávisť nakazí jeho lásku, podobne ako atrament nakazí postupne mlieko. Mohol by však Ježiš zradiť lásku, ktorou žije s Otcom? Preto na kríži doslova kričí: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! Na kríži myslí na všetkých ľudí. Na mňa aj na teba! Keby totiž doprial nenávisti, aby prenikla do jeho života, všetci by sme na to doplatili! Ale doplatil by na to aj on sám, lebo by bol vylúčený z Božieho života. Akoby ho mohol po smrti privítať jeho nebeský Otec, ktorý je plný dobroty a lásky? Z tohto jasne vidíme, čím je naplnené srdce Boha. Je to láska. Všetko, čo robí, je služba lásky.
Ešte raz si zoberme pohár mlieka, do ktorého vylejeme atrament. Pokazí sa, ale nič sa nedeje, lebo máme ďalšie mlieko. Môžeme však povedať, že máme ďalší život? Môžeme zo svojho života vyliať nenávisť, závisť, lenivosť, chamtivosť, zmyselnosť či pýchu? Môžeme! Lebo náš život si praje, aby sme doň nalievali iba dobro, lásku, zmierlivosť, úctu... Pokazený pohár mlieka vymeníme, ale keď si pokazíme život zlobou, môžeme ho vymeniť?
Oplatí sa, aby zloba kvapkala ako atrament do nášho života? Oplatí sa, aby ničila môj vzťah k žene, k mužovi, k deťom, k priateľom, ku kolegom, k spolužiakom aj k Bohu? Ježiš nás nechce iba upozorňovať, ale chce nám aj pomáhať. Preto dnes hovorí: Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Buďme dobrými ľuďmi, ktorí vynášajú z pokladu svojho srdca dobro!
Pustovníci opúšťali svet, a predsa mali na vtedajšiu dobu obrovský vplyv. V nich sa napĺňali slová svätého Atanáza (296 –397): Dobro rastie v ľudských srdciach len vďaka veľkým víťazstvám jednotlivcov nad sebou. Pokiaľ by sme chceli na to zabudnúť, nepochopíme ľudské dejiny. V našej dobe to vyjadril Giovanni Papini (1881 – 1956) slovami: Okolitý svet je obrazom ľudskej duše. Pokiaľ chceme meniť svet k lepšiemu, najprv musíme víťaziť každý sám nad sebou, nad vlastnou slabosťou, pokušením, hriechom.
Nedovoľme, aby kvapkala zloba do nášho života, lebo keď robíme zlo, škodíme aj iným. Ježiš chce, aby sme neuškodili sebe ani druhým, ale chce, aby náš život mohol byť krásny v radosti a šťastí. Prosme Božieho Ducha o silu proti moci zloby, aby sme z pokladu nášho srdca vynášali iba dobro.