Lakomec, lakomstvo sú biblické výrazy, ktoré patria nie iba do oblasti psychologickej, ale aj do etickej, ale predovšetkým do náboženskej. Je to dôsledok zvráteného vzťahu človeka k Bohu a jeho zákonu. Biblia ho stavia do spoločného radu ako žiadostivosť, cudzoložstvo, krádež a ohováranie (Ex 20, 17). Ide v podstate o silné sebazdôrazňovanie, ktoré sa môže prejaviť ako sebecká snaha a žiadosť dostať pod svoju moc osoby alebo veci. Ide o žiadostivosť, zvrátenú túžbu, smäd po vlastníctve, mať stále viac, bez ohľadu na iných, ba aj na ich škodu. Toto splýva s vlastnosťou ináč nazývanou chamtivosť, ktorá často nadobúda črty násilia, teda zúrivej žiadostivosti, čo apoštol charakterizuje slovami: "Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu" (Ef 4, 19). Chamtivosť sa osobitne protiví láske k blížnemu, najmä k chudobným; zameriava sa prvotne na materiálne dobrá, bohatstvo a peniaze.

Biblia, podobne ako grécki filozofi opisuje zlá, ktoré plodia chamtivosť, lakomstvo, ktorá preniká až k jeho náboženskej povahe, keď ho situuje a posudzuje na vysokej úrovni, neprístupnej pohanstvu; podľa Biblie lakomstvo zasadzuje ranu nielen blížnemu, ale uráža Boha Zmluvy a je skutočným modlárstvom. Chamtivosť často privádza nečestného obchodníka (Sir 26, 29- 27, 2) k falšovaniu závažia, že špekuluje ako zo všetkého vytĺcť peniaze (Am 8, 5). Chamtivosť privádza boháča k tomu, že násilne vymáha výkupné, že skupuje bezohľadne majetky. Prorok Izaiáš im odkazuje: "Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole k poľu pripájajú, takže nieto miesta viac a uprostred krajiny sami ste ubytovaní (Iz 5, 8). Alebo ako hovorí Micheáš: "Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho, ak domy, zoberú ich; spáchajú násilie na mužovi i dome jeho, na človeku i dedičstve jeho (Mich 2, 2). O ťažkom vykorisťovaní chudobných hovorí prorok Nehemiáš: "Minulí vladári, moji predchodcovia, znamenali pre ľud veľkú ťarchu. Brali od nich na stravu a víno denne po štyridsať šeklov striebra. Ešte aj ich podriadení úradníci gniavili ľud. No ja som to nerobieval, pretože som sa bál Boha" (Neh 5, 15). Elizeovi sa žalovala akási žena, že veriteľ prišiel vziať si jej dvoch synov za otrokov, Elizej jej pomohol tým, že zázračne rozmonožil olej a kázal ho predať a tak vykúpiť synov (4 Kr 4, 1-7). Jeremiáš hovorí : "Beda tomu, kto stavia dom svoj nespravodlivo a izby svoje neprávom, blížneho si zotročuje bezplatne, mzdu jeho mu nevydá" (Jer 22, 13), ide o odmietanie zaslúženej mzdy. Chamtivosť sa stavia priamo proti láske k blížnemu, najmä k chudobným; preto Zákon má chrániť chudobných proti útokom chamtivosti. V knihe Exodus sa jasne hovorí: " Nepožiadaš domu blížneho svojho, ani nepožiadaš manželku blížneho svojho, ani sluhu jeho, ani slúžku jeho, ani vola, ani osla, ani ničoho, čo blížneho tvojho je"(Ex 20, 17)! Ďalej v tejto knihe Mojžiš špecifikuje prípad zvedenia panny, keď hovorí: "Kto zvedie pannu, ktorá nebola zasnúbená a bude s ňou obcovať, zaplatiac svadobný dar, zoberie si ju za manželku. Ak však jej otec celkom odoprie mu ju dať, zaplatí toľko, koľko obnáša snubný dar za pannu (Ex 22, 17). Rovnako dáva direktívu voči chamtivcom, ktorí poškodia vdovy a siroty: "Ak im ukrivdíš a oni budú ku mne volať, ja istotne počujem ich volanie a môj hnev vzbĺkne a ja vás budem mečom zabíjať. Potom vaše ženy budú vdovami a vaše deti sirotami" (Ex 22, 24). Ešte prísnejšie proti chamtivcovi hovorí Pán v knihe Deuteronomium: "Keď budeš od svojho blížneho požadovať, čo ti je dĺžny, nevstúpiš do jeho domu, aby si si vzal záloh, ale budeš stáť vonku a on ti vynesie, čo bude mať. Ale ak je to chudobný, záloh nesmie ostať u teba cez noc, lež ešte pred západom slnka mu ho vrátiš, aby spal vo svojom odeve a dobrorečil ti, a ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojim Bohom" (Dt 24, 10-21). Lakomstvo je žiadostivosť tela, lebo pohŕda Bohom, hriešnik všetko chce užívať iba pre seba a mať iba zo seba to, čo v skutočnosti prichádza z Božej lásky pre jeho službu; hriešnik- chamtivec bežiaci za úbohými dobrami (Kaz 6, 2; Prís 23, 4; 28, 22) je stále nenasýtený (Prís 27, 20; Kaz 4, 8), a bude potrestaný, lebo zneuctil Boha a spôsobil trápenie blížnemu. Chamtivosť vedie k záhube tých, v ktorých býva (Prís 1, 19); zatiaľ človek, čo nenávidí chamtivosť, predlžuje svoje dni (Prís 3, 2).

Žiadostivosť narušuje a rozkladá osobnosť človeka (Jer 6, 13; Prísl 1, 19), ale aj pospolitosť, alebo majetok, ide o lakomstvo, ktoré má zhubné následky pre dušu. Apoštol Pavol hovorí svojmu duchovnému synovi Timotejovi: "Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla aj do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia" (1 Tim 6, 9n) a v druhom liste mu dáva poučenie, že "...v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň!" (2 Tim 3, 1-5). Ježiš Kristus nás rovnako upozorňuje, keď hovorí: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má"(Lk 12, 15). Rovnako je nebezpečné ak niekto miluje peniaze, tomu Kristus hovorí : "Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné" (Lk 16, 14). Evanjelista Marek upozorňuje na nebezpečenstvá : "...potom sa vlúdia svetské strarosti, klam bohatsva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku" (Mk 4, 19). Nieto sa čo diviť, že Písmo pokladá lakomstvo za neprávosť, za hriech, ktorý plodí ďalšie hriechy. Lakomstvo v akejkoľvek forme bolo zakázané. Achan bol za svätokrádežnú lakotnosť ukameňovaný (Joz 7, 16-26; Ž 10, 3; 119, 36; Prísl 28, 16; Iz 57, 17; Hab 2, 9). Ježiš odhaľuje vnútorný prameň lakomstva, keď hovorí : "Dajte si pozor a chráňte sa všetkého lakomstva!" (Lk 12, 15). Rovnako Ježiš odmieta robiť sudcu v spore o dedičstvo (Lk 12, 14). Podobne vysvetľuje tento problém v podobenstve o bezstarostnom boháčovi, ktorý má záľubu vo svojich sýpkach, akoby mu patril zajtrajšok (Lk 12, 15-21). Teda podľa Lukáša chamtivosť a či lakomstvo pozostáva vo vôli stále rozmnožovať svoje imanie, aj na úkor druhého, a súčasne v pripútanosti, že niekto je "skúposťou" pripútaný k vlastným dobrám (2 Kor 9, 5).

Nový zákon dáva do jednej roviny vedľa seba smilstvo a lakomstvo (1 Kor 5, 10; 6, 9n; Kol 3, 5; Ef 5, 3; 2 Pt 2, 14; Mk 7, 21n). Svätý Pavol apoštol v liste Kolosanom v hlave 3 a verši 5 definuje lakomstvo ako službu modlám, keď hvorí: "Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo". Lakomstvo je nezlúčiteľné s duchom biblického sebaobetovania (Jer 22, 17; Mich 2, 2; Hebr 13, 5). Lakomec nemá dedičstva v Kristovom kráľovstve (1 Kor 6, 10; Ef 5, 5).

Podľa sv.Tomáša Akvinskeho lakomstvo je neumiernená láska k majetku. Samotné lakomstvo je vždy hriechom. Pokiaľ odporuje spravodlivosti, je celým svojim rodom ťažký hriech. Všedným môže byť len vtedy, keď sa jedná o nedokonalosť úkonu. Lakomstvo je proti Bohu, proti samému sebe a proti blížnemu. Starí ľudia sú pre vadu vo svojej prírodzenosti lakomí. Lakomstvo má dva významy; jeden širší pre akúkoľvek rozšírenú žiadostivosť mať akékoľvek stvorené dobro; druhý vlastný, pokiaľ je zvláštnym hriechom, ktorý sa týka vonkajších majetkov. Je sedem druhov lakomstva (skúposť, lakomosť, prostitúcia, úžerníctvo, lúpež, kartárstvo a nespravodlivosť). Lakomstvo je hlavnou neresťou, ktorá má sedem dcér (zrada, podvod, klamanie, krivá prísaha, vyvolávanie nepokojov, násilie a zatvrdlivosť proti milosrdenstvu). Dcéry lakomstva sa rodia predovšetkým z cieľa žiadostivosti. Lakomstvo je prepiate milovanie vlastníctva bohatstva. Tento druh lakomstva je zdrojom zatvrdlivosti proti milosrdenstvu, jeho srdce sa nikdy neobmäkčí, aby zo svojho bohatstva prispel na živobytie chudobných. Za druhé, k lakomstvu patrí prebytočné prijímanie darov. V tomto prípade je možné lakomstvo pozorovať v dvoch smeroch. Poprvé, pokiaľ je v cite, potom vzniká z lakomstva nepokoj. Podruhé, je možné ho pozorovať v účinku. Ak pre získanie cudzieho majetku používa sily, čo vedie k násiliu, inokedy k podvodu, t.j. ku klamstvu, čo vedie často ku krivoprísažníctvu, kedy sa lesť realizuje skutkom, za podvodom nasleduje zrada, ako sme to videli v prípade Judáša, ktorý z lakomstva, z túžby po peniazoch a bohatstve zradil Krista. Lakomstvo robí ľudí nenávidenými a má príčinu v prílišnej sebaláske. Lakomstvo je ťažkým hriechom ako aj márnotratnosť. Lakomstvo pokiaľ odporuje čestnosti, má opačnú neresť, a to márnotratnosť.

Márnotratnosť je opakom lakomstva. Márnotratníctvo sa posudzuje podľa vášne získať veľa peňazí, teda nie ako majúci ich nadbytok, ale tí, ktorí majú ich nedostatok. Márnotratníci často sa nestarajú o bohatstvo, ale žijú niečomu inému. Najčastejšie sa priklonia k nemiernosti, jednak preto, že keď nadbytočne vydávajú v iných veciach, neváhajú utrácať v rozkošiach, k čomu ich vedie predovšetkým dychtivosť tela; jednak vtedy keď ich netešia dobré cnosti, potom hľadajú telesné potešenia. Mnohí márnotratníci sa stanú nezdržanlivými.