Šieste a deviate prikázanie
V knihách Ex 20,14 a Dt 5,18 čítame jednoduchý príkaz:
„Nezosmilníš!“ Toto isté čítame v Katechizme: „Nezosmilníš!“ V Matúšovom evanjeliu
čítame bližšie vysvetlenie: "Počuli ste, že bolo povedané: Nezosmilníš!
Ale ja vám hovorím: „Každý, kto sa díva na ženu so žiadostivosťou, už s
ňou scudzoložil vo svojom srdci“(Mt 5,27-28).
I. Ako muža a ženu ich stvoril...
Boh, aby boli jeho
obrazom... ako muž a žena (Gn 1,27) a dal im príkaz... ploďte a množte sa (Gn
1,28); v deň, kedy Boh stvoril človeka, kedy ich urobil na podobu svoju, t.j.
Božiu. Ako muža a ženu ich stvoril, požehnal im a v deň, kedy ich stvoril, dal
im meno Adam, t.j. človek (Gn 5,1-2). Keď tvoril Boh človeka podľa svojho
obrazu..., vložil do ľudskej prirodzenosti taktiež mužské a ženské povolanie a
zároveň aj schopnosť a zodpovednosť k láske a spoločenstvu.
Pohlavnosť ovplyvňuje všetky stránky ľudskosti,
ľudskej osoby v jednote jeho tela a duše. Týka sa to zvlášť citov, schopnosti milovať
a plodiť a všeobecnejšie spôsobiť náväznosť vzťahov spoločenstva s druhými.
Telesné, mravné a duchovné
odlíšenie a vzájomné doplňovanie je zamerané na dobro manželstva a na rozvoj
rodinného života. Harmónia dvojice a spoločnosti sčasti závisí na spôsobe, akým
sa medzi pohlaviami prežíva vzájomné doplňovanie, potreba vzájomnej pomoci a
osobného Boha. Spojenie muža a ženy v manželstve je jeden spôsob, ako v tele napodobní
veľkodušnosť a plodnosť Stvoriteľa.
II. Povolanie k čistote
Čistota vyjadruje vydarenú
integráciu pohlavnosti v človeku a tým aj vnútornú jednotu človeka v jeho
duchovnej existencii. Pohlavnosť, prostredníctvom ktorej sa prejavuje
príslušnosť človeka k hmotnému a biologickému svetu, sa stáva osobnou a
skutočne ľudskou, keď je zapojená do vzťahu osoby k osobe, vo vzájomnom, úplnom
a časove neobmedzenom sebadarovaní muža žene a naopak. Čnosť čistoty teda
obsahuje neporušenosť osoby a celistvosti daru.
INTEGRITA OSOBY
Čistota vyžaduje, aby sa človek naučil ovládať;
to je škola ľudskej slobody. Alternatíva je jasná: Buď človek dokáže svojim
vášňam rozkázať a dosiahne pokoj alebo sa nimi dá zotročiť a stane sa
nešťastným. Dôstojnosť človeka vyžaduje, aby jednal podľa vedomej a slobodnej
voľby, to znamená hýbaný a podnecovaný z vnútra osobným presvedčením, a nie zo
slepého vnútorného popudu alebo z vonkajšieho donútenia. Tejto dôstojnosti
človek dosahuje tým, že sa oslobodzuje z každého zajatia vášní, smeruje k
svojmu cieľu slobodnou vôľou a voľbou dobra a účinne a s vynaliezavou
príčinlivosťou si obstaráva vhodné prostriedky.
Čnosť čistoty úzko súvisí
so základnou čnosťou miernosti, ktorá smeruje k tomu, aby rozum ovládal vášne a
chúťky ľudskej zmyslovosti. Sebaovládanie je dlhodobé dielo. Predpokladá úsilie
začínať vždy znovu v každej dobe života. Čistota predstavuje vrcholne osobnú úlohu, zahŕňa
taktiež kultúrne úsilie, pretože pokrok ľudskej osoby a rozvoj spoločnosti na sebe vzájomne
závisí. Čistota je mravná čnosť. Je taktiež Božím darom, milosťou, ovocím Ducha. Sv. Duch
dáva možnosť napodobňovať Kristovu čistotu tomu, kto bol znovuzrodený z krstnej vody.
BEZVÝHRADNÉ SEBADAROVANIE
Čistota sa zvlášť prejavuje v priateľstve k blížnemu. Priateľstvo je veľké
dobro pre všetkých, nech je pestované medzi osobami rovnakého alebo rozdielneho
pohlavia. Vedie k duchovnému spoločenstvu.
RÔZNE SPÔSOBY ČISTOTY
Každý človek je povolaný k čistote - kresťan sa oblieka v Krista. Čistotou sa musia
vyznačovať osoby podľa svojich rozličných životných stavov: panenstvo, celibát.
Ženatí alebo vydané osoby sú povolané žiť manželskou čistotou; celibátnici
sú povolaní zachovávať čistotu v zdržanlivosti. To platí aj o slobodných.
Snúbenci sú povolaní žiť
čisto v zdržanlivosti. Na túto skúšobnú dobu majú pozerať ako na čas, kedy sa
majú učiť vzájomnej úcte, cvičiť sa vo vernosti a nádeji, že potom príjmu jeden
druhého od Boha. Prejavy nežnosti, vlastné manželskej láske, ponechajú si na
dobu manželstva. Vzájomne si budú pomáhať rásť v čistote.
PORUŠOVANIE ČISTOTY
- Chlipnosť: je nezriadená túžba alebo bezuzdné vyžívanie sa v
zmyselnej rozkoši. Pohlavná rozkoš je mravne zlá, keď sa vyhľadáva pre ňu
samotnú, mimo jej zamerania na plodenie a na životné spojenie.
- Sebaukájanie je vedomé dráždenie pohlavných orgánov s cieľom
prežívať pohlavnú rozkoš. Učiteľský úrad Cirkvi v línii stálej tradície vždy
tvrdil, že sebaukájanie je skutok vnútorne a ťažko nezriadený. Vedomé užívanie
pohlavných schopností z akýchkoľvek dôvodov
mimo normálneho manželského vzťahu podstatne odporuje ich cieľu. Vyhľadáva sa v
nich pohlavná rozkoš mimo požadovaný poriadok. Pri klasifikácii je potrebné
brať do úvahy vekovú zrelosť penitenta.
- Smilstvo: je to telesné spojenie slobodného muža so slobodnou
ženou, ktorí neuzavreli manželstvo.
- Pornografia: spočíva v tom, že sa skutočné alebo predstierané
pohlavné úkony odcudzujú intimite partnerov, aby sa zámerne ukazovali tretím
osobám. Pornografia uráža čistotu.
- Prostitúcia uráža dôstojnosť osoby, ktorá sa predáva, pretože sa
znižuje na pohlavnú rozkoš, pre ktorú je využívaná. Ten, kto platí, ťažko
hreší. Prostitúcia je metla spoločnosti.
- Znásilnenie je násilné vniknutie do pohlavnej intimity nejakej
osoby. Je potupením spravodlivosti a lásky. Znásilnenie hrubo porušuje právo
každého človeka na úctu, na slobodu, na telesnú a mravnú neporušenosť.
Spôsobuje ťažkú škodu.
ČISTOTA A HOMOSEXUALITA
Homosexualita označuje vzťahy medzi mužmi alebo medzi ženami, ktorí
pociťujú pohlavnú príťažlivosť. Môže byť vypestovaná a môže byť aj vrodená. Sv.
písmo homosexuálne vzťahy označuje ako veľkú mravnú spúšť. Odporujú
prirodzenému zákonu. Odlučujú pohlavný úkon od predávania života. Nie sú plodom
opravdivého citového a pohlavného dopĺňania sa. V žiadnom prípade nemôžu byť
schvaľované. Cirkev doporučuje modliť sa za týchto ľudí a nediskriminovať ich.
Homosexuálne osoby sú povolané k čistote, skrze čnosť sebaovládania sa
vychovávajú k vnútornej slobode za podpory modlitby priateľov a príbuzných.
III. Manželská láska
V manželstve sa stáva telesná intimita manželov znamením
a zárukou duchovného spoločenstva. Manželský zväzok je sviatostný. Z manželskej lásky
muža a ženy taktiež vyplývajú dve požiadavky: vernosť a plodnosť.
MANŽELSKÁ VERNOSŤ
Manželstvo je dôverné spoločenstvo života a manželskej lásky, ktoré Stvoriteľ vybavil
vlastnými zákonmi, ktoré sa realizujú manželskou zmluvou alebo
neodvolateľným osobným súhlasom. Manželia sa sebe navzájom dávajú definitívne a
úplne! Nie sú už dvaja, ale jedno telo. Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje(Mk 10,9!
MANŽELSKÁ PLODNOSŤ
Je dar a cieľ manželstva, lebo manželská láska svojou prirodzenosťou smeruje k tomu,
aby bola plodná.
DAR DIEŤAŤA
Písmo sv. vidí v početných rodinách znamenie Božieho požehnania a veľkodušnosti rodičov.
Dieťa nie je niečím, čo sa rodičom javí ako dlh, ale je to dar.
Dieťa nemôže byť považované za predmet, alebo majetok.
PORUŠOVANIE DÔSTOJNOSTI MANŽELSTVA (hlavne deviate prikázanie)
- Cudzoložstvo - označuje manželskú nevernosť. Nový zákon a šieste
i deviate prikázanie cudzoložstvo úplne zakazujú. Proroci ho pranierujú ako
ťažkú hriešnosť a úplne ho zakazujú. Proroci vidia v ňom modloslužbu.
- Rozvod - podľa Krista je manželstvo nerozlučiteľné. Odluka
manželov pri trvaní manželského zväzku môže byť v istých prípadoch oprávnená,
ako stanovuje kanonické právo. Rozvod je ťažké previnenie proti prirodzenému zákonu.
- Krvismilstvo - spočíva v intímnych vzťahoch medzi rodinnými
príslušníkmi alebo príbuznými v takom stupni, ktorý je medzi nimi prekážkou
manželstva. Krvismilstva sa dopúšťa aj ten, kto zneužíva dospelé deti alebo
dospievajúcich, ktorí sú mu zverení do ochrany.