Ktorí ste sledovali film, dnes už klasiku, Fantomas Kontra Scotland Yard a konkrétne scénu, keď manželka bohatého majiteľa zámku viedla špiristické posedenie, ktorého sa zúčastnil aj komisár Juve so svojím pobočníkom a tiež aj novinár Fandor so svojou snúbenkou, mohli ste si všimnúť, ako sa viackrát dvíhal stôl. Táto scéna iste vylúdila úsmev na našich tvárach. Je samozrejmé, že normálny človek sa nad tým usmeje, hoci špiritizmus - vyvolávanie duchov a nadväzovanie styku s dušou zosnulého, je dnes filozoficko-náboženskou sektou, ktorú založili v Amerike dve dcéry lekára Foxa.

Katolícka Cirkev to neuznáva, hoci Boh by mohol pripustiť prejavenie sa duše, ale keďže špiritizmus škodí telesnému a ešte viac duševnému zdraviu, kto sa takýchto posedení zúčastňuje pácha hriech, ktorý sa klasifikuje ako zvláštny hriech proti prvému Božiemu prikázaniu.

Zvláštnych hriechov proti prvému Božiemu prikázaniu je však viacero.

Proti prvému Božiemu prikázaniu hreší ten, kto sa dopúšťa povery, to znamená, že pripisuje tvorom takú moc, akú im Boh nedal. Napr. manžel povie: Nejdem dnes do práce, lebo len čo som vyšiel z domu, prebehla mi čierna mačka cez cestu. To je povera, lebo Boh dal moc mačke nad myšami, nie nad človekom.

Proti prvému Božiemu prikázaniu hreší tiež, ten kto sa dopúšťa modloslužby. Možno si myslíte, že budeme uvažovať o černochoch z Afriky a Indiánoch z Ameriky. Nie, reč je o nás, lebo každá vec alebo osoba, ktorá sa v našom srdci dostane pred Boha, napr. peniaze, človek, sláva, kino, šport, nezáujem o svätú omšu ani modlitbu - stáva sa nám modlou. Existuje aj modloslužba z vyhlásenia. Napr. chlapec sa dievčaťu priznáva, že ju má rád a chce povedať ako veľmi ju má rád, preto povie: Pre mňa nič vyššieho od teba nejestvuje. A ona: Ani Boh? dostal sa do úzkych, ale cúvnuť nechce. Veru ani Boh. Chlapec sa stal modlárom z vyhlásenia.

Proti prvému Božiemu prikázaniu ďalej hreší ten, kto sa dopúšťa veštenia. Veštiť znamená, dovolávať sa pomoci zlého ducha v snahe vyskúmať, dozvedieť sa tajné alebo budúce veci. Cieľ je síce dobrý, ale cesta je zlá – cez zlého ducha. Ide tu o kult démona, ktorý je vždy hriechom.

Proti prvému Božiemu prikázaniu hreší aj ten, kto pokúša Boha, to znamená, že slovom alebo skutkom chce podrobiť skúške niektorú Božiu dokonalosť. Napr. Bože, urob zázrak, veď si všemohúci, lebo ak neurobíš, neverím, že si všemohúci - to je hriech. Z veľkej príčiny môžem od Boha žiadať i zázrak, ale s podmienkou: Ak to ty chceš, Bože.

Proti prvému Božiemu prikázaniu hreší tiež ten, kto sa dopúšťa svätokrádeže, to znamená, kto zneužije osobu alebo miesto, alebo vec, ktoré sú zasvätené Bohu. Osoba sa stáva Bohu zasvätenou prijatím diakonskej vysviacky (to je prvý stupeň kňazstva), alebo prijatím do noviciátu, alebo prijatím verejného sľubu. Svätokrádežne proti nim sa dopúšťa ten, kto použije na ne fyzické násilie. Ak majú aj záväzok čistoty, svätokrádež páchajú akýmkoľvek hriechom aj oni sami, aj ich spolupáchatelia. Bohu zasvätené miesto je napr. kostol a požehnané kaplnky, potom svätokrádež proti nim pácha ten, kto sa tam dopustí vraždy, sebevraždy, alebo hriechu proti 6. prikázaniu, alebo krádežou vecí, ktoré tam patria.

Ďalej pácha svätokrádež, kto nehodne prijíma sviatosti, hlavne Eucharistiu a používa omšové nádoby na domáce užívanie.

Proti prvému Božiemu prikázaniu hreší aj ten, kto predáva duchovné hodnoty alebo duchovnú moc. Tento hriech sa dotýka viac kňazov, ale mohol by sa ho dopustiť aj laik, ak napr. niekto má kalich po svojom strýkovi, ktorý bol kňazom a chce ho predať. Záujemcovi povie: Kalich normálne stojí 300 eur, ale tento je už posvätený, preto mi zaň dáte 600 eur. Tých tristo požaduje za to, že už je posvätený a to je svätokupecká cena.

Je potrebné zaujať aj postoj k tomu, že Cirkev bola obvinená z predávania odpustkov. Je v tom veľa nedorozumenia aj zlomyseľnosti. Pri spovedi udeľuje kňaz kajúci skutok, pokánie. Kedysi boháčovi mohol ako dobrý skutok dať za pokánie prispieť na stavbu kostola. Napríklad, v 16. storočí počas reformácie sa takto prispievalo na opravu chrámu svätého Petra v Ríme. Niet pochýb, že sa niektorí kňazi dopúšťali aj nečestností, ktoré však nemožno pripisovať Cirkvi ako takej.

Proti prvému Božiemu prikázaniu hreší tiež ten, kto sa nemodlí. Ak zo zábudlivosti alebo zaneprázdnenosti vynechá občas modlitbu - je to ľahký hriech, ale ak ju vynecháva z úplnej ľahostajnosti voči Bohu alebo preto, že ju podceňuje - pácha ťažký hriech.

Hriechy proti prvému Božiemu prikázaniu sú akoby konármi, ktoré vyrastajú z jedného kmeňa, ktorým je nedávanie Boha vo svojom živote na prvé miesto!

Profesor Fridrich Dessauer, bádateľ v rádiológii a biofyzike na univerzitách v Istanbule a Freiburgu, v knihe Kresťan – čelný občan sveta, píše takto: Vo vnútri každého človeka jestvuje skrytý oltár s veľkým obrazom. Chceš zistiť aký tam máš obraz, čomu sa klaniaš? Uvažuj v hĺbke srdca, čomu sa najviac venuješ? O čo ti pri každej tvojej činnosti ide, o čom v polospánku snívaš? Po čom túžiš? Teraz sa pomaly odhaľuje závoj na obraze a spoznávaš, čomu sa klaniaš. Možno je to tvoj vlastný portrét, možno bankovky, možno sláva, možno nahota, v ktorej sa vyžívaš... To je ale tvoj tragický omyl ... tam má byť Boh - lebo iba jemu sa máš klaňať.

Vložme si na oltár svojho vnútra obraz Boha! Nech je naším celoživotným rozhodnutím, aj napriek našim slabostiam, odhodlanie, že chceme sa iba jemu klaňať a jemu dať prvé miesto v našom/mojom živote.