Farnosť Najsvätejšej Trojice

Otvorme Sväté písmo a tam čítame: Ježiš povedal: Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím, že každý, kto s hriešnou túžbou pozrie na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. A reakcia učeníkov? So strachom sa zastavili nad touto Ježišovou prísnou náukou. Aj modernému svetu znejú Ježišove slová a slová Cirkvi priveľmi tvrdo. Doma sa učeníci spýtali Ježiša na túto vec. A on nič neodvoláva, nič neprikrášľuje. Opakuje, čo povedal na Hore. Oni mu odvetia: Keď sa má vec tak s mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa. Od Krista dostávajú vysvetlenie: Nie všetci chápu túto reč, ale iba tí, ktorým je to dané. Niektorí sú totiž neschopní manželstva z lona svojej matky, lebo sa takí narodili. Iní sú zas neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia, ale sú aj takí, ktorí sa zriekli manželstva z vlastnej vôle pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí. Ježiš odmieta nepremyslenú otázku apoštolov či niekto vstúpi do manželstva alebo nie, to si musí rozhodnúť každý sám. Boh sám volá ľudí aj k manželstvu, ale aj k bezženstvu, ale v jednom i v druhom stave platí poriadok, ktorý nemožno beztrestne prevracať. Sexuálny pud je jeden z najsilnejších. Je volaním tela, ktorému len zdravý rozum, výchova a pomoc Božej milosti môže určiť správny smer. Pocit náklonnosti muža a ženy a vonkajšie prejavy tohto pudu sú prirodzeným Božím darom. A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží stvoril ho, muža a ženu stvoril ich (Gn 1,27). Muž a žena sú príčinou množenia ľudského pokolenia, lebo taký je Boží stvoriteľský plán. Ak sa zúčastňuje rozum na kontrole tohto pudu, výsledkom je sexuálna disciplína, ktorou si človek usporadúva pohlavnú činnosť. Získava čnosť čistoty, ktorá je výsledkom rozumu, výchovy a Božej milosti. Bez zobrazenia tieňov, ktoré vrhá okolo seba svetlo čistoty, by sme nemohli dostatočne pochopiť jej krásu a vznešenosť. Je ako čaša z jemne brúseného skla, na ktorú ak sa dýchne, zájde a je žiarivá ako krištáľ, ktorý je však veľmi krehký a ľahko zraniteľný.

Zmyselné predstavy - majú za cieľ vzbudiť sexuálnu rozkoš z prítomného predmetu, buď skutočného alebo vymysleného. Kajúcnik sa obyčajne z tohto priestupku spovedá: Mal som nečisté myšlienky. Ten, kto ich neodháňa a nebojuje s nimi, nikdy nebude víťazom. Je pravdou, že ľudská fantázia je ťažko ovládateľná, mysľou prelietavajú všelijaké predstavy a neraz tieto myšlienky prichádzajú spontánne, samy od seba a uvedomíme si ich až po určitom čase. Dokonca prídu a vnucujú sa aj pri posvätných chvíľach, napr. v kostole, pri modlitbe, pri pozeraní na oltár, keď nás prekvapia aj o Panne Márii a svätých... Vtedy sme zmätení a nevieme, čo robiť a čím viac sa usilujeme ich odohnať, tým viac sa nám vnucujú. Ako to brať? Tu si treba vzbudiť silnú vieru, že čo Pán Ježiš raz vo sviatosti zmierenia odpustil, to navždy padlo do mora Božieho milosrdenstva. Všetky tieto myšlienky, predstavy, spomienky, ktoré prichádzajú samy od seba a proti nim bojujeme, nie sú hriechom. Pre kresťana nie je hanbou to, že sa sexuálny pud hlási, a že s ním majú dosť roboty mladí aj starí ľudia. Mravný zápas, ktorý vyrastá z týchto ťažkostí, má svoje trpké stránky. Ten, kto s myšlienkami nesúhlasil, odháňal, premáhal, ten získava zásluhy, že bojoval sám so sebou. Takto získava mravné zásluhy. Tu treba zvlášť apelovať na svedomie rodičov, aby nedovolili deťom napĺňať svoje mysle, predstavy, obrazmi, ktoré deti vo svojom chápaní nie sú schopné správne pochopiť. Budú mať určite ťažkosti, ale bojovať s nimi, na to ešte nie sú zrelí (filmy, predstavenia, mobily, internet, sociálne siete...)

Iná vec je, keď jedinec úmyselné vyhľadáva pokušenia a vyjednáva s nimi. Vtedy je jeho rozhodnutie pre hriech celkom vedomé a dobrovoľné. Koľko času ľudia premrhajú vyhľadávaním hriechu a vyjednávaním s ním? Častokrát tieto vyhľadávania končia závislosťou, ktorú ak dotyčný nerieši so psychológom, či psychiatrom, môže mu pokaziť celý život. V roku 1972 vyhorel pri Viedni starý zámok, múzeum umeleckých a loveckých pamiatok. Deň predtým návštevníci i okoloidúci cítili čudný zápach, zápach zhoreniska, ale nič neurobili, lebo nič nevideli. Keď už oheň prepukol navonok, nešťastiu nebolo možné zabrániť, hoci pomoc bola okamžitá. Keď sa oheň predral navonok, dostal najvynikajúcejšieho pomocníka - kyslík. Hasiť bolo prineskoro. Zhoreli vzácne hodnoty, nevyčísliteľnej sumy. Preto je veľmi dôležité neživiť úmyselne v hĺbkach duše tlejúcu náruživosť!

Dráždenie pohlavných orgánov - onánia alebo masturbácia je dnes zvlášť medzi mládežou veľmi rozšírená a mnohí „odborníci“ ju považujú za čosi prirodzené. Tu však treba jasne povedať, že sú hriechom, ak sa úmyselne vyvolávajú. Sú hriechom páchania nečistých skutkov na sebe a zahŕňajú slobodných aj žijúcich v manželstve.

Bozky, objatia a dotyky - ak sú slušným prejavom lásky medzi snúbencami, súrodencami, priateľmi, nemajú povahu hriechu a morálnej viny. V liturgii sa bozkáva oltár, kríž, ostatky svätých, obrazy... Všetci chápu, že je to výraz úcty k týmto predmetom. Staré národy si predstavovali, že duša sídli v dychu a dotyk úst dvoch ľudí bol symbolom duševného spojenia. Bozk zneužíva ten, kto ním vyjadruje zmyselnú náklonnosť a ťažko sa môže  prehrešiť ten, kto ním vyvoláva u seba alebo u druhej osoby vážne pohlavné vzrušenie. V duchu týchto zásad čestní snúbenci sami pochopia ako sa správať. Dievča tiež vycíti, že nie každý, kto ju chce bozkať, sa snaží o to, aby vyjadril duchovnú úctu, ale ju uráža a ponižuje zmyselným dotykom. Viď diskotéky, zábavy, prázdniny, dovolenky, firemné akcie... A tí, ktorí na ne chodia, nech si sami dajú odpoveď na otázku: Ako sa tam správam?

Znásilnenie - telesný styk medzi mužom a ženou vynútený násilím, zastrašovaním, ktorí sú buď slobodní alebo viazaní manželstvom.

Konkubinát - trvalé spolunažívanie muža a ženy. Je napodobením manželského zväzku (u nás nazývané manželstvo nadivoko, či pod vŕbou, druh a družka...) Hoci sa nelíši od smilstva, má priťažujúcu okolnosť v jeho trvácnosti. Patria tu všetky manželstvá po rozvode prvého – platného pred Bohom a Cirkvou a tiež manželstvo pokrstených, ktorí nežijú vo sviatostnom zväzku, hoci im k tomu nič nebráni.

Smilstvo - telesný styk medzi slobodným mužom a slobodnou ženou. Tento hriech páchajú aj snúbenci, ktorí manželsky žijú pred uzavretím manželstva. Ospravedlnenie, že je to z lásky tu neobstojí. V akej miere majú na tom vinu rodičia, to vie len Boh a rodičia sami. Sebectvo, pôžitkárstvo, sú pre lásku jedom. Až zistíme, že ten jed je smrteľný, býva už neskoro. Koľko takých prípadov opisuje život okolo nás. Alebo je to naopak? A potom, keď sa zoberú, vo chvíľach napätia si otĺkajú o hlavu dieťa, ktoré bolo na ceste... Všetci dobre vieme, že hovoriť nezaobalene, úprimne o svojich hriechoch je nepríjemné, ale buďme pokorní a pravdiví. Spytujme si svedomie, či sme bez slabostí v tomto ohľade.